tiež to tak cítim. Ráno pozriem na oblohu a vidím krížom krážom čiary ako by človek na Nazcu v Peru z výšky pozeral. Čo to je za divné obrazce? teším sa na dážď, ktorý treba ako soľ, ale kde... pár kvapiek, zato znova vetrisko. Zdochneme od sucha. O politike a dianí v spoločnosti ani nehovorím. Ide to divoko z kopca, všade zárodky šialenstva a nelogického správania. Tiež strácam akúkoľvek chuť. Aj si hovorím, že aspoň zdupkám inde, ale kam? Vychádza mi jedine Nepál, alebo Veľkonočný ostrov alebo... prosto tam, kde by človek už nikdy nepočul slová uršula, trump, fico, ukrajina, putin, sankcie, inflácia, nedá sa, nemôžeme, nie sme zodpovední, to tí druhí... Chcem stretnúť človeka, ktorý pokladá za bohatstvo, ak sa môže napiť čistej vody. A nie špinavca, čo má miliardy a stále má málo a hľadí ako hydra.