pridám včerajší postreh z môjho života: sused má na vedľ. pozemku iba skládku dreva. Drevo mi nevadí. Aj keď mnohdy staré, roky tam ležiace - stále je to súčasť prírody. Čo mi vadí je to, že ho prikryl starým plastovým obalom. Tiež už je tam roky - páli naňho slnko, padá dážď, v zime mrzne atď. Ten plast je svinstvo, ktoré sa pomaly rozkladá a do ovzdušia z neho idú drobné karcinogénne čiastočky, ktoré musím dýchať. Keď som mu to včera hovorila a ponúkla 30 eur, nech kúpi nový obal - pozeral na mňa ako puk. Vôbec nevedel o čom hovorím. Nevie nič o plastoch. Peniaze odmietol, vraj drevo preloží na druhú stranu, ak mi vadí. vravím, že drevo mi nevadí - ale ten obal vadí. Čumel na mňa ako mimozemšťan. hm nevidím zlepšenie, skôr naopak. Rútime sa dolu kopcom. A príroda si raz oddýchne, keď vyhynieme.


