Augiášov chliev jednou lopatou?
Samozrejme, na náročnejšie štúdia by mali byť prijímaní iba tí najlepší žiaci. Súhlasím. Ale... Moje životné skúsenosti mi hovoria , že mnohí, ktorí sa zo začiatku učili zle, pribúdajúcimi rokmi akosi zázračne zlepšili aj svoj prospech. Neviem čím to bolo. Menej športovali ? Začali si uvedomovať, že do života sa treba aj pripraviť ? A ďalej, tí akože strední študenti sa v živote uplatnili lepšie ako jednotkári. Neviem, možno to bolo aj tým, že jednotkári okrem učenia ( teda väčšinou) nepoznali nič iné. A tí ostatní, tí akože "beťári" sa vedeli v živote umiestniť i uplatniť lepšie. Teraz neviem, je to iba môj postreh, názor, alebo ste sa s niečim podobným stretli a stretávate aj vy ? Kde je potom tá teória o 1,5 prospechu ? Moja generácia sa učila tak, aby dosiahla prospech pod 2,5. To bola hranica na štipendium. A vôbec - sú dnes ešte štipendia? My sme doma nemali peniaze nazvyš. Keby som nemal štipko, nemohol by som študovať. A chcel som. A mohol som popri tom aj športovať.