Keď sa prechádzate na takomto mamuťom festivale, útočia na vás nekonečné bannery korporátnych sponzorov predstierajúcich svoju ľudomilnosť alebo reklamné stánky s produktami zameranými na mladých. Pod dohľadom sekuriťákov sa od jedného pódia k druhému ako mátohy a s pokorou presúvajú davy zombíkov v zúfalej snahe zažiť niečo o čom budú mocť priateľom napísať na sociálnej sieti. Keď vás niekto zastaví a dá sa s vami do reči, skôr alebo neskôr sa z neho vyliahne pešiak z prieskumu trhu alebo vám bude chcieť vnútiť poistenie, či aspoň reklamný leták. Festival spravidla pôsobí dojmom akejsi bizardnej ľudskej ZOO, do ktorej sa môžete nechať za nemalý poplatok dobrovoľne zatvoriť a zažívať potom trýznivé masochistické rituály s hodinovými frontami na teplé predražené europivo a odporne špinavé toitoiky. Kapelu, kôli ktorej ste sa tam vydali, aj tak uvidíte z pol kilometra a naviac sa jej produkcia bude miesiť so zvukom z vedľajšieho pódia, kde hrá niekto koho najskôr nenávidíte. TAK