Systém nevoľníctva sa v Tibete udržal aj preto tak dlho, lebo nevoľníci verili, že mnísi majú moc prispieť, čím sa narodia v budúcom živote. Niekto sa môže narodiť ako človek -aristokrat alebo ako prasa. V Tibete po demokratických reformách, ktoré zaviedli komunisti, začal komunistický zázrak (hlavne po roku 1970), čo dokumentujú nasledovné čísla. Úmrtnosť detí v Tibete v roku 1951 bola 430 na 1000 narodených. Počas komunistického zázraku sa znížila na 91,8 detí v roku 1990 a na 35,3 detí na 1000 narodených v roku 2000. Rast HDP za posledných 7 rokov bol 12% ročne. Teraz je 30x vyšší ako v roku 1950. Priemerná očakávaná dĺžka života v roku 1950 bola 35,5 rokov, v súčasnosti je 67 rokov.


