Konečne nafúkaní, velikášski, nekritickí funkcionári, realizačný tím Slovana pochopil, že jeho niekoľkoročná "utrápená, upracovaná, frustrujúca, ekonomicky zničujúca, bezperspektívna účasť na akékoľvek solídnejšie umiestnenie" v KHL bola iba nekonečnou bublinou, stratou sebareflexie, neschopnosťou pozrieť sa pravde do "zrkadla"...!?
Oveľa skôr, ako boli len čoraz nižšie návštevy fanúšikov, žalostné, zahanbujúce a nedôstojné pravidelné výsledky (debakly) nielen vonku, ale aj doma... Stretnutia sa zredukovali na faktický obdiv majstrovstva, technickej zdatnosti, rýchlosti, cieľavedomosti s "ťahom na bránku" takmer všetkých ostatných súperov, ktorí "preskočili" Slovan vo všetkých herných činnostiach, nasadení, zdatnosti, odolnosti voči stresom, hernej kreativity, jkorčuliarskej ekvilibristiky s technickou vyspelosťou, min. o "dve konské hlavy" !? Jeho účasť v KHL bola iba trápením, očakávaním debaklov, pokiaľ možno, čo najnižších, s Božou pomocou, resp. pokiaľ možno, nižšou potupou !


