M. Gorbačov už je objektívne - za zenitom. Prežil v súkromí "ľudskú tragédiu" nielen skorou smrťou manželky, ale, hlavne počas aktívnej kariéry, lebo vlastnou zásluhou, horlivosťou sa stal "hrobárom", prvým a posledným prezidentom už neexistujúceho, rozpadajúceho štátu (ZSSR).
..to mu v histórii nikdy obyvatelia RUSKA nezabudnú a budú mať naňho ťažké srdce. Samozrejme, USA, EÚ, Výbor Nobelovej ceny, Vatikán, atď., ako aj ostatné postsocialistické štáty, ho budú "na rukách nosiť a velebiť", lebo hlavne jeho bezbrehou ústupčivosťou, servílnosťou došlo po roku 1989 k tomu, čomu došlo. Akékoľvek dohody, ktoré uzatvoril s USA, boli len výsledkom jeho ustupovania, kompromisu, stratou identity a rovnocennosti pri vyjednávaniach. Fluidom a čarom jeho osobnosti boli vyvolané a zneužité na nekritické posilnenie a glorifikáciu "západných hodnôt", na úkor rozvratu, rozbitia tých "východných". Práve preto žijeme vyše 20 rokov v generálnom marazme, žumpe, suteréne. A dlho tam aj reálne budeme !