V propagácii proklamácií, predstierania boja s korupciou a demagogických teatrálnych gest je M. DZURINDA skutočne majster. O vlastnej osobe, aj svojich spolu-straníkoch, podá takmer dokonalý "predvolebný" obraz.
.ale, L. Žitňanská viedla otvorenú vojnu s predsedom NS SR. Zaujímala politické stanoviská k súdnictvu, ktorému nemôže odborne rozumieť. Plnila hlavne politickú objednávku centrály SDKU-DS, pokúšala sa zviditeľniť svoju osobu. Je to smutné, že na čele rezortu stála osoba, ktorá v súdnictve nikdy nepracovala (podobný prípad bol D. Lipšic, exminister rezortu spravodlivosti), ale o to viac a nekompetentnejšie zasahovala do nezávislosti súdnictva. Išlo jej o obyčajný revanš, pomstu hlavne voči predsedovi Najvyššieho súdu SR. Disciplinárne konania voči nemu, ale aj ostatné podnety, mali ho zastrašiť a spochybniť dôveryhodnosť v očiach verejnosti. Financovanie SDKÚ-DS (firma SOUL prevzala jej 22 mil dlh,), tunelovanie tunela pod Braniskom, a pod., všetko zametené pod koberec !?


