Radoví Líbyjčania boli počas niekoľkomesačného bombardovania jednotkami NATO, brutálnych útokov so zasahovaním do vnútorných vecí nezávislého štátu, člena OSN, absolútne zmätení a maximálne otrávení.
.im sa žilo relatívne dobre, aj zásluhou zásob a ťažby ropy, jednej z najkvalitnejšej vo svete a pomerne stabilných pomerov. Až darebácke, križiacke ťaženie krajín NATO, s aktívnou podporou USA, provokáciami a jednostrannou podporou vnútorných kriminálnych živlov v Líbyji, dôkladne rozložili, rozoštvali, paralyzovali a demoralizovali spoločnosť. Práve nasadením "psej hlavy" a "diabolizáciou" M. KADDÁFIHO, podarilo sa ho "povaliť, odstrániť", čo bol ich hlavný, neskrývaný cieľ. Ale, nie so záujmom o líbyjský ľud, jeho rozvoj, skvalitnenie života, ale v prvom rade o nerastné bohatstvo (ropu). Aby mohli "vyšachovať" z Líbyje ruské naftové spoločnosti a mohol sa tam vrátiť vo "veľkom štýle" taliansky gigant ENI. Ten obnovil jej ťažbu už v septembri, t.r. ! Taká bola podstata "ľudomilnosti".


