Média zámerne prezentujú návrh tohto „zákona“ pred verejnosťou tak, akoby mal postihnúť bývalých pracovníkov Štb v období od 25.februára 1948 do konca roku 1989. V skutočnosti ide o ďaleko širší okruh ľudí - poslancov Národného zhromaždenia a Slovenskej národnej rady, členov československej a slovenskej vlády, členov a zamestnancov ÚV KSČ a ÚV KSS, časti pracovníkov ministerstiev vnútra a obrany. Ústavu pamäti národa sa v ňom dávajú kompetencie ako stredovekému inkvizičnému súdu. So spravodlivosťou, právom a zdravým rozumom to nemá nič spoločné.


