Ako dieťa som veľa počúvala o tom, aká hrozná bola 2.svetová vojna. I od človeka, ktorý bol v koncentračnom tábore v Nemecku,a podarilo sa mu odtiaľ utiecť. Tak nás, ako malé deti strašili, ako Američania hodili atómové bomby na Hirošimu a Nagasaki, každý rok merali ako rastieme, aké majú byť veľké masky - pre nás - pre ľudí. Hrozne som sa bála. Potom po určitom čase, začali nás strašiť, že po roku 2000 voda, tak žiadanou komoditou, že to svet asi neustojí. Ako dieťa - zas som sa bála. A dnes- po toľkých rokoch strachu - bola som hlúpa hus?, alebo média robia hroznú prácu proti ľuďom? Aby ste chápali môj strach - otec mal tuberkulózu vo vysokom štádiu - lekári mu nedávali žiadnu nádej, ale prežil. Strach bol v mojom každodennom živote! A preto, Prosím Vás, nestrašte deti tým, za čo oni nemôžu. Keď budete, Vy, média informovať ľudí o pravde, ušetríte mnohým deťom - možno i Vašim - stres zo života.