Byť profesionálom je občas diablova rehoľa aj utrpenie
Štófi,
velice pekne si to napísal a aj bodku na konci vety si objavil...☺ A tí ctení, vážení a obdivovaní (tebou) autori, píšuci jedným dychom a dych vyrážajúc, sú kto, žeby si nám láskavo prezradil? No schválne... Aby sme vedeli či okrem klasikov čítaš aj Rodokapsy a iné nervy drásajúce plátky, kde sa to len tak hmýri kvalitnými autormi. Asi iba ten druhý žáner, čo tvoje nesúvislé bľabotanie iba dosvedčuje. Prekrývať a ospravedlňovať svoju infantilnosť a primitivizmus akýmisi vymyslenými spisovateľmi, odvolávať sa na nich, ba brať si z nich príklad, pasuje akurát tak na teba. Výhovorky, klamstvá a fantasmagórie-to je presne tvoja parketa a atribút, ktorým sa riadiš v celom tvojom „príkladnom“ živote...
Vieš, Štófi, autorita a rešpekt sa nedá vynútiť, iba získať. To k tomu, že vraj nemám pre teba dobré slovo a že ťa nenávidím. Naopak, obľúbil som si ťa po rokoch, odkedy tvoríš. I chmúrne ráno sa ihneď rozjasní a vyčarí úsmev, keď si otvorím tvoj blog.☼ Mám ťa rád, aj som ti klikol♥☻