Čas a priestor na rozhovory naozaj mimoriadne
Úsmevné je, keď si poniektorí „blogeri" naevokovali, že sú skutočne BLOGERI. Osobne by som nenabral odvahu, začal písať blogy a tak niesol svoju kožu na trh. Viem sám vyhodnotiť na rozdiel od poniektorých, či na to mám „fundament"- písať zaujímavo, pútavo, na úrovni, k čomu patrí neoddeliteľne aj pravopis, štylizácia, skladba vety, zrozumiteľné vyjadrovanie sa, atď. Ak tieto atribúty u blogera absentujú, netuším kde vôbec nabral guráž a drzosť, týmto spôsobom sa prezentovať... Ako tento „talent" pomenovať? Frustrácia, schizofrénia, idiocia, sebatrýznenie, sebaukájanie, fanfarónstvo, vystatovačnosť, veľkohubosť, nadutosť, mudráctvo, tuposť, krátkozrakosť, chýbajúci pocit hanby? Ako?...
Ja sa veru vôbec nečudujem, keď poniektorí zareagujú neadekvátne, hoci i grobiansky. Možno ich to tak pobúri, že v momente vypenia alebo sa jednoducho zo zlosti takému vysmejú. Ako ale vidno, s takými to vôbec nehne a v písačkách veselo pokračujú. Dynamický stereotyp či psychiatrická záležitosť?