Propaganda naša každodenná!
Ja by som to nenazvala propagandou, ale mega lžou skazonostných rozmerov. Je mi však ľúto, že sa do tejto nenávistnej propagandy zapájajú i naši ľudia, lenže niet sa čo čudovať, sú to všetko ľudia zapredaní, ktorí zapredávajú aj krajinu, v ktorej sa narodili. Desí mňa však to, že im je to dovolené.
Nemala som k Rusku nejaký osobitý vzťah. Avšak vedela, že Rusi nie sú dobyvační. Práve naopak, po stáročia sa museli brániť, nielen domácemu útlaku a násiliu, ale i vonkajšiemu.
Vôbec som si nedomyslela, ako tí Rusi trpeli, brala som to, stalo sa. Ľudí v Leningrade utrápili hladom, zimou, mladé priemyselné mesto Stalingrad premenili na popol, vôbec mi to nedochádzalo, čo im tá skazonostná, smrtiaca vojna priniesla.
Dnes som presvedčená, že z Kremľa sa nešíri chlad, ale volanie po mieri.
Z Ruska nemám strach, lebo viem, že odtiaľ mi poroba a smrť nehrozí, budem vždy na tej strane, odkiaľ sa šíri mier a pokoj.
Nech si tí zapredanci bľačia, čo im hrdlo ráči, raz príde zúčtovanie.