Veľké celky i tragédie
Ten drôt nás aj tak trocha chránil. Prečo by naše dotované potraviny mali vykupovať Rakúšania, ako sa to dialo krátko po 89, dnes už nechodia, vedia, že tu máme potravinovú žumpu.
Nikdy sme nerozhodovali o osude svojej krajiny, vždy to robili iní. Že nás nechali pod krídlami a taktovkou Rusov, stalo sa, prispôsobili sme sa. Rusi nám nikdy nerozkazovali, čo budeme vyrábať, kde budeme predávať, do nášho hospodárstva nám nikdy nehovorili. Jediné, čo ovplyvňovali, bola zahraničná politika a samo, VZ. Boli sme prosperujúca ekonomika, dnes nemáme nič, úplne nič! Táto krajina je dnes odkázaná na almužny a príjem balíčkov pre chudobu.
Kde sa podeli naše hute, strojárenské podniky, odevné, farmácia, poľnohospodárstvo - potravinárske podniky, konzervárne, cukrovary, solivar ... to nám Rusi nevzali, nerozobrali ...
Kedy sa už skutočne niekto nájde, čo objektívne vyhodnotí našu novodobú históriu pre 89 a po 89. To by bol poprask, stačilo by ekonomickú časť života našej pred novembrovej spoločnost