Ig99 ++++
nezavisla, včul ste to vystihli, jednoduché a krátke!!! Kto po Ficovi nastúpi? Je tam vôbec niekto? Nie, nie je a ani tak skoro nebude, zostalo vzduchoprázdno a pár dobrodruhov typu Matovič a Hlina a či kostlivci typu Fígeľ, Frešo.
Bohužiaľ, viem o tom, Izrael sa stále rozširuje, ničí, devastuje, kradne a nik nezasiahne, tie rokovania sú iba zabitým časom, ktoré Izrael využíva, aby si postavil nové a nové obydlia na území, ktoré jeho nie je, nemá naň nárok.
Izrael je vojnový štváč, všetci mlčia, keď bombarduje Libanon, všetci mlčia a tvária sa zhrozene, keď zabíja Palestínčanov po stovkách, ale nik sa nepostaví, reči sú reči, lenže tam hynú skutoční ľudia a to reči nezastavia, tam treba činy, na tie im akosi chýba odvaha. Raz darmo, netreba rečniť, treba konať!
janina, život je fakt zázrak, ale aj veľmi bolí, je len na nás, ako sa dokážeme vysporiadať.
Rodičia zahynuli, keď som bola dieťa. Moja kamoška a najlepší, najkrajší človek na svete, s ktorým som vyrastala zomrela, ako 16-ročná, zomierala dlho a kúsok po kúsku ju krájali, chodila na chemoterapiu, prišla o nohu, polovicu pľúc a zomrela mi pred očami. Viem, ako človek odchádza a viem, ako prichádza, mňa už nič nemôže prekvapiť. Preto sa snažím robiť si radosť i tým okolo mňa, nik nevie kedy to príde. Ale život je i tak úžasný a ako hovoríte, zázračný, užívajte si ho plným priehrštím!
linky, linky, internet, wikipédia, google .... ach, bože, svatá prostoto!
cudzinec, tak toto je tvrdé! Avšak pravdivé. Iba neverím, že Vaše slová sklíčia, tá pôda je tak zamorená, že tam nič už nič nikdy nevyklíči.
Krása, aj mňa očaril, bola som tam síce iba dvakrát, ale spomienky zostali. Máte fascinujúce fotografie, ja som zlá fotografka. Môžem povedať, že je krajší, ako Ibiza.
Milan1, vždy uprednotním knihu.
Internet, kontrolovaná mašinéria, pravdivosť, ha, ha, he, he, chi, cha, che!!!
No, teda, seat, Vy ste, ale potvora! Čítam, čítam a bác, skončilo to posteľou, myslíte vy chlapi aj na niečo iné, keď máte ženu v zornom poli?
Kniha - knihy, aj keby na chleba nebolo, kniha musí byť. Mám tak rozsiahlu knižinicu, neviem, či to všetko aj prečítam, než opustím tento uplakaný pozemský svet. Ale snažim sa. Tak milé a milí knihomoľovia, všetko naj!
tú najušľachtilejší vec, pomáha dobrovoľne a nezištne, bez fanfár a scén. Keď sa ho na to dotazovali, jednoducho povedal, nemám záujem o tom hovoriť, zarobil som dosť, aby som to mohol minúť, chcem pomôcť aj iným a bodka.
On nie je jediný, sú tisíce ľudí, ktorí aj zo svojho ťažko skúšaného rozpočtu dávajú a sú ochotní sa podeliť a nežiada sa im žiadnej publicity a či nejakých výhod.
Takýchto ľudí si nesmierne vážim a obdivujem, že ešte v nich zostala ľudskosť a pocit chcem urobiť správnu vec a keď tým pomôžem iným, radosť bude dvojnásobná.
Ale relácie typu Modré z neba neuznávam a ľudí, ktorí sa snažia profitovať na nešťastí iných sú mi odporní, znechucujú mňa, pretože aj tak vysielajú signál, že aj ten nezištný, koná, ako oni.
keď dajú o sebe vedieť a ešte som radšej, keď požiadajú o pomoc. Neriešim, že sú to cudzie deti, ja som ich videla vyrastať, poznala som ich sny i túžby, bolesti i strach. Avšak nikdy by som si ich nebrala za rukojemníkov, veď ja som Vám pomáhala, teraz ste povinní i Vy mne. Lebo ja som váš spasiteľ. Nemohla som týmto deťom dať to jediné, pocit domova a pocit, že sú milované a chránené.
Preto tento hyenizmus neuznávam, je mi odporný a pohŕdam ľuďmi, ktorí sa takto priživujú na nešťastí iných. Viem, že sa nedá pomôcť všetkým a v tak vidím, ako spoločnosť zlyháva a zlyhala. Nebola schopná vytvoriť podmieky a zabezpečiť, aby všetci ľudia mali dostatok toho základného, keď už im chýba to podstatné, domov, láska a zdavie. Spoločnosť, ktorá sa nestará o slabých a chorých, je chorá sama.
Vážim si hokejistu Michala Handzuša, ktorý je nielen vynikajúci hokejista, ale i skromný a prajný človek, o tom by však mohli rozprávať v Roosveltnemoc. BB. Nepotrebuje prezidentské kreslo a predsa robí
Modré z neba, túto reláciu som nesledovala, videla som jednu časť a vrátila som sa do svojho detstva. Rodičia zahynuli, ja som vedela, o čom som prišla, hoci som bola ešte len malé decko, vedela som a cítila som, že rodičov mi nik nenahradí, ale tie súcitné, možno dobre mienené chúďatko, čo len s ňou bude ... mi liezli na mozog, neznášala som to, protivila sa mi tá ľudská milota a uzavrela som sa do seba, v týchto prípadoch som sa odosobňovala. Môj žiaľ a bolesť nik nemohol precítiť. Avšak ja som nepotrebovala takéto citové výlevy, ja som potrebovala stabilitu a pocit, že život ide ďalej a musím si v ňom nájsť svoje miesto. Pretože to, čo sa stalo, už nebolo možné zvrátiť. Preto mňa relácie takéhoto typu vytáčajú. Je to obludné.
Keď chcem pomáhať, pomáham a robím to tak, aby nik nemal potrebu mi byť zaviazaný, robím to úprimne s pocitom, že niekto je ešte na tom horšie, ako ja. A ja mu môžem pomôcť. Mala som deti z DD, už sa rozpŕchli, sú po väčšine dospeláci, nesmierne mňa poteší,