1000 odtienov autizmu
Dobrý večer, len ťažko pochopiť Vašu bezmocnosť, že nemôžte tú situáciu vyriešiť. Človeku, ktorý takým niečim neprešiel, to ťažko vysvetliť. Je to síce od veci, ale zažila som niečo podobné, hoci sa ma to vlastne priamo nedotýkalo. Zastalo auto a z auta vybehol taký 2-ročný chlapček, džavotal a pribehol ku mne, keďže to bolo v blízkosti cesty, tak som sa pri ňom pristavila a čakala som. Matka začala na neho kričať, nereagoval, tak som sa ohlásila, že je v poriadku, aby nemala strach. Na to z auta vystúpilo asi 10-12 ročné dievča, celé akosi pokrútené, ledva stálo na nohách a za nim druhé s barlami a ešte tretie. Zostala som vyjavene zírať. Bože, to bolo prvé, čo mňa napadlo, tri dievčatá, kaliky a iba vydávali také neartikulované zvuky. Je to už viac ako rok, ale zostalo mi to v pamäti a mám to stále pred očami.
Nemalo by sa mňa to nijak dotýkať, pretože ich nepoznám, ale dotýka a viackrát som sa pristihla, že rozmýšľam, prečo? Nepoznám odpoveď, ale asi viem, aké pocity Vami lomcujú.