tamaron, máš síce čiastočne pravdu, ale vidíš predsa len polovicu toho procesu... cena tovarov ide postupne tak nízko, že ho producent už nevie vyrobiť, musí znižovať kvalitu, prepúšťať, aby ešte produkoval so ziskom - a napokon aj tak nepredá, lebo ľudia sú jednak mizerne platení, nie je kúpna sila, nekúpia, jednak ani nepotrebujú, všetko majú... Aj preto sa najviac bojuje o trhy s potravinami - mäso, pšenica, mliečne výrobky, zelenina a takými produktmi, ktoré majú stabilný odbyt - energie a tak. V Japonsku to trvá 25 rokov a deflácia takmer zabila takmer všetku domácu výrobu - čiže KVALITU - už tu máš tiež len samú čínu, novšie hlavne Vietnam a toto vedie vyslovene k regresu - padá kvalita, znižujú sa nároky, ľudia si zvykajú na horšie, než boli sami schopní vyrobiť. V elektro máš napr. 10 druhov foťáku rovnakej kategórie, z toho jeden japonský - stojí ale minimálne dvojnásobok čínskeho rovnakej kategórie - málokto kúpi. A to máme predsa doma - viď hoci len potraviny