Keď z niečoho Maďari tažia, tak je vnútorná rozháranosť Slovenska. Striehnu na naše slabosti ako sup na mršinu. Boja sa panslavizmu a z toho vyplýva ich najväčší komplex. Cítia sa v Európe osamotení. Obklopení slovanskými národmi. Ohýbajú si svoje dejiny ako im vyhovuje a vychovávajú si nové a nové generácie ľudí, ktorí si nedovidia ani na koniec nosa. Cítia sa ublížení a prehliadajú pri tom chyby svojich predkov, ktorí si stotožňovali Uhorsko s Maďarskom. Značkujú si juh Slovenska ako pes svoje územie. Len zachovať chladnú hlavu a jasne im ukázať, kde sú hranice.