Na začiatku bol divoký les - prales. Rástlo tam kadečo. Žiadne kalamity, žiadne zosuvy. Bol stabilný, bol odolný. Potom prišiel človek, vyťal ten les a povedal. Tu zasadím iba smreky. Zrazu máme kalamity veterné aj lykožrútové. Potom prišiel Taraba, ktorý s požehnaním našej vlády, ktorú sme si zvolili my (múdri slováci). A ten Taraba povedal. Do toho zničeného smrekového lesa treba poslať ťažké stroje. Nech lesnú pôdu utlačia a stromy vyťažia. Kašľať na ochranárov a ich bezzásahovosť. A tak tu máme Slovensko, krajinu zasnúbenú.


