Veľmi som sa potešila Vašej správe o živom pulze filozofie. Žiaľ, pre slovenské uši to znie priam bájne. Ešte ako študentka filozofie som sa, nie tak dávno, zamýšľala nad tým, ako dostať filozofiu medzi ľudí, ako ju predstaviť ako prirodzený životný pohyb človeka.
Na jednom literárnom večere, týkajúcom sa problému angažovanosti intelektuálov sa ukázala práve filozofická (seba)reflexia ako tá, ktorá vcelku vlažne prítomných ľudí podnietila k diskusii. Odrazu to bol sokratovský dialóg. Neviem, možno bolo dôležitým momentom (navonok nevyslovené) predstavenie daného problému ako čohosi spoločného, týkajúceho sa nás všetkých, bez toho, či sa nálepkujeme ako intelektuáli. Ťažkosti možno vychádzajú aj z filozofickej obce a jej vžitej ostýchavosti voči verejnosti. A na druhej strane - s verejnosťou a jej ochotou diskutovať, to nemusí byť až také čierne. Chce to však asi odvážneho Odysea, ktorý sa na túto dobrodružnú plavbu vydá..., pre ktorého nie je "absurdné rozmýšľať o lete filozofie." ;)
