3000 nájomných bytov na 10 rokov na celé Slovensko je “zemetrasenie”?
3000 nájomných bytov na 10 rokov na celé Slovensko je “zemetrasenie”?
India a Čína? :)
Názor pána Perdíka na správu bytových domov má asi takú hodnotu, ako názor Mikuláša Černáka na ľudské práva. Nechápem redakcii, prečo si nepreveruje trestnoprávnu minulosť svojich prispevateľov.
V Bratislave mestská polícia nerieši vôbec psíčkarov, je to politicky nepohodlné. Je ich veľa, sú to voliči a žiaden starosta ani primátor si ich nechce znepriateliť a stratiť hlasy. Neriešia voľný pohyb psov na detských ihriskách a iných miestach, kde je zakázaný ich pohyb. Psíčkarom ustupujú aj reštaurácia, napr. celá Medusa group, keď nechávajú psy sedieť na stoličkách alebo tí kabelkoví sú priamo na stole. Majiteľov psov nie je možné na toto upozorniť, tá prudkosť reakcie býva až zarážajúca. Za svojho psíka by sa bili, je to ich člen rodiny.
To je síce pravda, ale pri pohľade na google street view ponechali prechod a prejazd na vedľajší pozemok. A k ďalším budovám na ulici je prístup z opačnej strany. Na streetview je dokonca vidno prejazdné zábrany na časti komunikácii, ktorá patrí magistrátu (hneď za tým plotom). Z kontextu udalostí to chápem tak, že si ich mesto medzičasom samo odstránilo, keď sa zrejme dodatočne rozhodlo sprejazdniť danú ulicu.
Apropó k postaveniu cesty a chodníka, bol postavený developerom a vlastníci si ho kúpili spolu s bytmi a nebytovými priestormi.
Ja si inak neviem predstaviť situáciu, že by mi zrazu cez môj dvor pri rodinnom dome urobiť prejazd medzi cestou pred domom a cestou za domom, prišla by mestská polícia a vyvalila mi bránu vpredu a plot vzadu a to len tak, bez súdneho rozhodnutia.
Ide o parcelu 8659/4, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob užívania pozemku: Pozemok, na ktorom je dvor. Na liste vlastníctva 5725 nie je tam žiadne vecné bremeno.
Podľa stavebného zákona síce potrebujú vlastníci podať ohlásenie na stavebný úrad, ktorý im to môže zamietnuť ako stavbu, ale ako vlastníci pozemkov si môžu dohodnúť alternatívne spôsoby ochrany vlastbnéo majetku od dopravných zábran (betónové klobúky, kvetináče,…), až po SBS, ktorá zamedzí vstup cudzím osobám. Môžu kľudne vyberať aj vstupné/prejazdné, nie je tam žiadne bremeno.
Som zvedavý, ako dopadne rozhodnutie súdu v trestnom spore, kedže mestská polícia na pokyn primátora poškodila súkromný majetok na súkromnom pozemku bez rozhodnutia súdu.
To, čo navrhujem Cresco je pekné. Napokon aj iné ich projekty majú myšlienku aj vkus. Bojím sa, aby časť, ktorú má JT nedopadla esteticky ako River Park.
Pritom Bratislava nemá žiadnu atletickú halu, keďže tú jednu, čo bola zrušili. Tam však zjavne nemá svojich voličov.
Držím palce v športovej kariére a následne aj v súkromí! Zaslúžiš si mať svoju šťastnú rodinu.
Zakomplexovaná nenávisť voči úspešným, ktorí si to poctivo vydreli.
Žiarlite na to, že Vás nechala pre iného a neprejavila otrockú vďačnosť? Nehnevajte sa, ale ak niekoho dlhodobo týrate, tak ten človek utečie k absolútne komukoľvek, len aby utiekol z chorého rodinného pekla. Mali by ste v sebe nájsť aspoň kúsok otcovskej lásky a dať jej to, pončom každé dieťa túži od svojich rodičov - pozornosť a uznanie. Vy však stále do nej kopete ako urazený narcis.
Pán Šramka, hovoríte o sebe v tretej osobe? Všade tvrdíte, že ste ju naučili hrať tenis, sle nie je to pravda. V mladosti ste sa venovali inému športu a tenis ste začali hrať v dospelosti ako amatér. Platili ste jej trénerov a priviedli k športu a bez Vás by tenis nehrala. Aj TK1 klub ste preto založili, aby mali dcéry podmienky. Ale snažíte sa pochopiť šport, ktorý ste vo vývine od detstva po pubertu nerobili a snažíte sa nejako adaptovať odkukané tréningy iných trénerov podľa svojej logiky, často však tragikomicky.
Pani Šramková, to ste vy? Presne tento argument, že je normálne mlátiť dieťa a hlavne dievča, aby sa odsiahla disciplína a porovnanie so Steffi ste mi raz povedala.
Pán Šramka, po pár rozhovoroch s Vami aj Vašou manželkou a odsledovaní pár vašich tréningov s dcérami by som Vám obom radil navštíviť psychiatra resp. by vás mala navštíviť sociálna kuratela a polícia. Jeden dcéram psychicky a fyzicky ubližuje a na tréningoch radí tenisové nezmysly a manželka sa netají tým, že ju mrzí, že porodila iba dcéry, pretože ženy sú pre ňu menejcenné bytosti a treba na ne hrubo. Vo vrcholovom športe sa emócie rodičov premieňajú na veľmi smutné príbehy, ale vy vysoko vyčnievate nad mnohými. Z ľudí ako ste vy mi je na zvracanie.
Nerozumiem, prečo je hlavné sústredenie nemocníc a nemocničnej kvality smerované do menších miest a nie napr. do hlavného mesta, kde žije 450 tis. ľudí a ďalších 300-400 tis. pracuje a hneď za tým Košice, ako druhé najväčšie mesto a spádová oblasť. Lobing nad zdravý rozum a záujmy štátu.
Súhlasím s tebou. Premotivovanie rodičov je tragédiou nielen pre ich rodiny ale aj pre tých, čo sa na to pozerajú. Bežný človek si ani nevie predstaviť ten rozmer správania. Sú to pre nich zjavne silné emócie, najmä ak do detí investovali viac času a peňazí. A ak tam nepotia krv a nedosahujú výsledky, tak si to odnesie tréner, manželka, dieťa….a to nehovorím o tých konfliktov už na žiackych turnajoch. Aj tá nevraživosť voči odstaným. Na jedného úspešného športovca je tisícka detí s traumou, ktorú si nosia celý život.
Problémom pána Šramka je, že on si myslí, že je tenisovým trénerom, ale nikdy tenis vrcholovo nehral. Venuje sa mu rekreačne a to je veľký rozdiel. Nie som si úplne istý, nakoľko je schopný rozpoznať tenisový talent. Čo sa týka množstva dcér, nemá to v jeho prípade nič spoločné s náboženstvom. On naozaj túžil po synovi a obaja rodičia sa občas ponosujú na to, že im osud nedoprial syna.
Áno bol. Svedkov je veľa.
Pán Šramka, problémom nie sú všetci okolo ale vy sám. Nie je v poriadku, aby ste dcéram systematicky nadávali, kričali po nich a ponižovali ich počas tréningu či zápasu, radíte im tenisové nezmysly a ak sa im nedarí, tak ich fyzicky a psychicky týrate a vôbec to ani neskrývate. Ľudia, čo vás a váš prístup poznajú Vás považujú za absolútneho netvora, hoci vo vrcholovom športe nie je núdza o psychopatických rodičov. To, že zase komunikujete s dcérou je preto, že každé dieťa od prírody ľúbi svojich rodičov a túži po ich láske a uznaní. Rebekun príbeh je bolestivý a smutný, ospravedlňte sa jej raz a prajem jej všetko dobré a veľa úspechov.
Odporúčame