Konecne politika podlozena jasnou argumentaciou. Snad som to nebolo az tak odveci, ked som ti minule naznacil, ze tie city tu boli navyse.
Konecne politika podlozena jasnou argumentaciou. Snad som to nebolo az tak odveci, ked som ti minule naznacil, ze tie city tu boli navyse.
"Spolupatričnosť a snaha pochopiť jeden druhého,..." - to je ten vyssi level komunikacie. Spotrebuje viac casu a energie. Pretoze je to naozaj umenie presvedcit, vysvetlit a pritom neublizit, nezosmiesnit.
Sebectvo, egoizmus, bezohladnost - jednoducha a osvedcena skratka k endorfinom pre tych, ktorym chyba odvaha spravit tento svet lepsim.
Ale kto je tu ochotny si priznat, ze mu chyba odvaha zamysliet sa aj nad sebou? Kto je tu ochotny, namiesto ukazovania prstom, pozriet sa na seba do zrkadla?
...ti poviem. Ta baba sa mi toci v hlave uz od rana, ako keby to bolo vcera. A pritom je to uz dobrych 15 rokov.
Neuveritelne. Musim si poopravit poslednu vetu. Cas nelieci, cas len kamufluje.
Len skoda, ze ludia zacnu plne chapat taketo vtipy, az ked je neskoro - po svadbe.
Ale ani potom este nie je neskoro, mozu varovat dalsich - a tak vznikne dalsi vtip :)
Dakujem. Kazda spatna vazba potesi, kladna dvojnasobne.
Ked mi ta srnka raz za cas prebehne hlavou, vzdy ma to donuti zmysliet sa nad jej osudom. Dufam, ze nakoniec nasla pokoj v dusi a cloveka, ktoreho by si vazila.
...ale som rad, ze ste tych otcov spomenuli. Samozrejme nemozem napisat, ze otec je nepotrebny, to by som siel proti sebe.
Porovnal som si generaciu mojich rodicov a tu moju. Kedysi otcovia vnimali strarostlivost o deti a domacnost len ako vysostne zensku zalezitost. Teraz je tento vztah ovela vyvazenejsi. Sucasni otcovia zvyknu byt uplne kompatibilny a nemaju problem robit vsetko to, co matky ich deti.
Ja som mal v hlave skor vyjav, ked mama pyta peniaze a uzatvara s detmi akysi obchod podla nejakeho cennika sluzieb.
Myslim, ze pokial su deti dobre vychovane, tak prispievanie zo svojho prijmu na domacnost, v ktorej ziju, je samozrejmostou. Pokial na to tie dospele deti nepridu same a je potrebne si to od nich pytat, tak v tej vychove sa nieco nepodarilo.
Vzory spravania su pre vyvoj deti dolezite, ale nie je ziadna tragedia, ked jeden z tych vzorov chyba. Deti si to potom zvyknu odkukavat od najblizsieho mozneho zdroja.
Ovela tragickejsie ja vnimam vztah nasej spolocnosti k detom z takejto "inej" rodiny. Moze to zacat vysmechom v skolke, pokracovat sikanovanim na ZS, "mudrymi" poznamkami od susedov, ludi na ulici, "spravnych" katolikov,.... Z toho by take dieta uz mohlo mat serioznu zivotnu traumu.
Absolventov VS asi niekedy musi chytat depka, ked su konfrontovani pri hladani prace s realitou. Poziadavky praxe su casto tak vzdialene od znalosti, ktore dala absolventovi skola, ze celkom odovodnene ma pocit nepotrebnosti.
Mam v pamati moje zaciatky, ked som ako absolvent - technik, mohol zamestnavatelovi ponuknut len diplom a ochotu pracovat na sebe. Bol som sice nadupany vzorcami matematickej analyzy, parcialnymi rovnicami z teorie lektromagnetickeho pola, teoriou komplexnych cisel,... ale bolo mi to na dve veci, to odo mna nikto nechcel. Jednoducho absolvent musi, po skonceni VS, zacat na sebe serizone makat. Mas nadherny vek, nadherne moznosti, nadhernu zivotnu filozofiu. Vsetko ostatne je len otazkou trpezlivosti a casu. Drzim palce.
Chvilu mi trvalo, kym som tie dve mamy pochopil, ale nakoniec som sa odbrzdil :).
Platenie mamam, nenavist k detom,...snazia sa ich zabit. To asi budu pripady pre psychiatrov. Je pravda, ze sa cas od casu v bulvari taketo brutalnosti objavia, ale o plateni mamam za ich sluzby som este nikdy nepocul. Odkial mas taku skusenost/informaciu?
Dobra praca. Ten prispevok od pjotra ma vratil do studentskych cias, ked profesor matematiky zacinal vacsinu svojich prednasok vetou "Predstavte si n-rozmerny priestor". Doteraz mam problem si to predstavit :).
Necham na posudenie samotnej autorky, ci moju reakciu zoberie ako vynucovanie niecoho alebo ako opodstatnenu kritiku, ktora ju posunie vpred.
Vidim, ze sme sa nakoniec pochopili. Prajem pekny den.
Svoj postoj som vysvetlil velmi jasne. Rovnako som vysvetlil vsetky svoje reakcie pod blogmi tejto osoby.
Bohuzial bez spatnej vazby od autorky. Nie je moja chyba ani moj problem, ze autorka ignoruje nazory svojich citatelov, ale naopak vystupuje tu v roli zivotom tvrdo skusanej rebelky, ktora je trestana, lebo si naivne uziva svoju slobodu a nepotrebuje pritom nikoho, len samu seba.
Ja nalepky nerozdavam, aj ked s niekym nesuhlasim, to je len tvoja interpretacia, ktoru si si prevzal z blogu.
Tvoje omyly tu riesit nemienim, pretoze tento blog nie je o tebe.
Tvoja racionalita, ktoru na tebe obdivujem, ta pri tejto dame asi zradza.
Preco ti ludia davaju nalepky? Mozno preto, ze ta nechapu. Co robis preto, aby ta pochopili?
Prvy blog od teba, ktory je uveritelny, pretoze je len o tebe. Bez krkolomnych politickych odkazov zasifrovanych do tvojich pocitov.
Pokial nemas potrebu reagovat a vysvetlovat svoje postoje a mozno vyjasnovat nedorozumenia, tak otazniky, ktore mas v nazve ta budu sprevadzat stale.
Alebo zneuzivas svoju slobodu na to, aby si sa pasovala do role tej, ktorej vsetci ublizuju?
Co by som ja dal za to, aby taky dedko bol aj u nas. Bohuzial, zivot to zariadil inak.
Zeny (manzelky) zvyknu hovorit, ze vsetci chlapi su ako male deti. Asi je to tak, aj u nas niekedy moja zena nerobi rozdiel, ci hresi mna alebo deti.
Manzelky su tu asi na to, aby nam dali rodinu a tiez, aby nas nechapali. Nedava to zmysel, ze?
Odporúčame