Cením si Feldekov hlas proti násiliu v Pekingu v júni 1989. Počas Feldekovej dospelosti (*1936) však bolo násilí, agresií, prevratov či vojen mnoho a - žiaľ - bez jeho protestu: čo tak vietnamské napalmové upaľovania desaťtisícov zaživa (napr. 1966-1968), čilské koncentráky (1973 – tisíce mŕtvych), stovky mŕtvych pri bombardovaní v Juhoslávii 1999, milióny mŕtvych pri agresii v Iraku (od 2003), vraždené nálety našich „kamošov“ proti Líbyi 2011, tisíce mŕtvych v egyptskej farebnej revolúcii (2011), izraelské masové vraždy Palestíncčanov (už 70 rokov), odporná zástupná agresia tzv. ISILu stvoreného Západom proti Sýrii (2011-2019). atď. Alebo aspoň malý protest proti reálnemu väzneniu a týraniu Assangea (2012-2019). Stále Feldekovo NIČ? Nuž tak mohol radšej pomlčať aj teraz a nerobiť zo seba morálneho hrdinu...


