Ako povedal Stalin na konci vojny a na Lend and Lease. Vdacnost je pre psov.
Ako povedal Stalin na konci vojny a na Lend and Lease. Vdacnost je pre psov.
Chod do prdele s touto hranou lutostou. Tam kde rusi dobyli mesta, ci dediny, sa nasli mrtvoly zavrazdenych zviazanych ludi. Maju sa ukrajinci vzdat, aby ich rusi mohli lahsie vrazdit?
Rusom vypli internet ...
neviem, co je ukrop, nerozumim reci tveho kmene. Ja som zo slovenska, ty lofas.
Minuly ani tento rok ti to nevyslo. Cakaj chlapce dalej ...
Prid, poplaves po prude mojho mocu, ked ta osikam.
Nahana premie za pocet prispevkov a premie utekaju pred nim.
Nech ti nepraskne zilka v mozgu, tolko sa nerozculuj. Alebo zilka v zadku. Ako budes potom vitat ruskych "osloboditelov" od demokracie?
To bude pohlad na zvadnute ruske ksichty, ked pre zmenu bude niekto okupovat ich.
Cinania si brusia zuby na vychodnu Sibir. Utok proti EU a NATO bude este vas najmensi problem ... Cina len caka, ako sa rusko na ukrajine co najviac oslabi.
Narvat mu ten list do prdele.
Sedeli by doma a lestili by ruske rakety.
My sme tu doma ruska spina.
Niet pochýb, že Čína má na východnú Sibír historický nárok: v skutočnosti omnoho dlhší, ako je ruský nárok na Krym, ktorý poslúžil ako ospravedlnenie útoku na Ukrajinu. Otázka je, či na znovupripojenie východnej Sibíri bude mať Čína dôvod, a ak áno, kedy sa svoj historický nárok rozhodne uplatniť a ako to urobí. Návod na odpoveď na otázku „ako“ poskytlo Číne, paradoxne, práve Rusko, keď anektovalo Krym.
Podmienky na zásobovanie armád by v prípade konvenčnej vojny o východnú Sibír obrovsky prevažovali v prospech Číny.
Čína nezabudla, ako prišla o východnú Sibír: Prinúti Rusko, aby jej ju vrátilo?
Komu čo patrí
Čína je dnes ekonomicky 4,4-násobne silnejšia ako Rusko, má 9,3-násobne viac obyvateľov, jej vojenský rozpočet je už dlhodobo 2-násobkom ruského, na hraniciach východnej Sibíri s jej piatimi miliónmi Rusov sa tiesni 130 miliónov Číňanov a len neďaleké čínske mesto Charbin má viac obyvateľov a väčší priemyselný potenciál ako všetkých 21 ruských miest nad 100-tisíc obyvateľov na východ od rieky Jenisej. Keď sa raz Čína rozhodne uplatniť svoj historický nárok na východnú Sibír, Rusi jej v tom nemôžu konvenčnými prostriedkami zabrániť.
V roku 1905 Rusko ako prvý európsky štát v modernej dobe prehralo vojnu s ázijskou krajinou. Jedným z dôvodov japonského víťazstva bola neschopnosť Rusov premiestňovať dostatočne rýchlo vojská, potraviny, zbrane a strelivo z Európy cez obrovské ľudoprázdne územie Sibíri. O pár rokov neskôr, v rokoch 1918 a 1919, zhruba 60-tisíc československých legionárov viac ako rok dohliadalo na prakticky celú Sibír vďaka tomu, že kontrolovali jedinú dopravnú cestu naprieč Sibírou Transsibírsku magistrálu. Dnešná situácia sa zásadne nelíši: okrem existencie letectva je jediný významný rozdiel ten, že v roku 1991 pribudla na Sibíri ešte jedna železnica Bajkalsko-amurská magistrála.
Geografia ruskej slabosti
Ešte extrémnejší je nepomer, keď sa pozrieme na ruské osídlenie na Sibíri. V roku 2010 žilo na východ od Uralu v Rusku 25,6 milióna ľudí. Vo Východosibírskom federálnom okruhu ich na území 6,2 milióna km2 – to je oveľa viac, ako je rozloha EÚ – žilo 6 300 000 – teda o trochu viac, ako je počet obyvateľov Slovenska. Ešte v roku 1989 tam žilo 8,3 milióna ľudí, odvtedy ubudlo na Ďalekom východe 25 % obyvateľstva. Na porovnanie len v štyroch provinciách Číny, ktoré hraničia s východnou Sibírou, je natlačených vyše 130 miliónov ľudí a ich počet rastie.
https://zivot.pluska.sk/zaujimavosti/cina-ne…
Rast ekonomiky umožnil Číne radikálne zvýšiť aj svoje investície do armády. V rokoch 1992 až 2004 boli výdavky Ruska na zbrojenie 495 miliárd dolárov (v prepočte dolára z roku 2011), výdavky Číny boli 513 miliárd, čiže zhruba rovnaké. V rokoch 2005 až 2013 však už Čína dokázala do armády vložiť 1, 219 bilióna dolárov, kým Rusko už len menej ako polovicu – 582 miliárd. Za čias ruskej okupácie sa hovorilo, že vďaka svojej početnej prevahe by Číňania Rusov pobili aj čiapkami. Niet pochýb, že dnes by Číňania s nikým nebojovali čiapkami. Keď už hovoríme o početnej prevahe, pripomeňme si, že Čína má dnes 1 miliardu 350 miliónov obyvateľov. Rusko necelých 144 miliónov – a z nich etnickí Rusi predstavujú menej ako 80 %.
O desať rokov neskôr, v roku 1979, Čína zaútočila na Vietnam, ktorý vtedy so Sovietskym zväzom práve podpísal spojeneckú zmluvu. Zámienkou na útok na Vietnam bolo potláčanie práv etnických Číňanov vo Vietname, obsadenie Spratlyho ostrovov Vietnamom a prílišná „intimita“ vzťahov Vietnamu so ZSSR. Ak sa vám zdá zámienka na nedávnu okupáciu Krymu Ruskom nápadne podobná, všímate si dobre. Z vojenského hľadiska bol čínsky útok na Vietnam debakel, ale Čína ním jasne ukázala, že sa nedá obkľúčiť nepriateľskými režimami. Aby bolo jej posolstvo Moskve krištáľovo jasné, uviedla do bojovej pohotovosti 1,5-miliónovú armádu na sovietsko-čínskych hraniciach. Sovieti si rozmysleli, či sa pokúsia Vietnamu vojensky pomôcť.