Ukrajinci a rusi maju povinnu ZVS. To je skor o tom, ze by nas napadlo Madarsko, byval by si v Samorine. A musel by si nastupit do madarskej armady a bojovat proti Slovensku.
Ukrajinci a rusi maju povinnu ZVS. To je skor o tom, ze by nas napadlo Madarsko, byval by si v Samorine. A musel by si nastupit do madarskej armady a bojovat proti Slovensku.
https://svet.sme.sk/c/22914784/ukrajina-rusk…
Branec z Donecka prirovnal službu v ruskej armáde k otroctvu. Ukrajinská spravodajská služba uverejnila rozhovor, v ktorom sa branec chce obrátiť na ľudskoprávne organizácie v snahe uniknúť vojne.
Mobilizovaný obyvateľ samozvanej „Doneckej republiky“ v odpočúvanom rozhovore prirovnáva službu v ruskej armáde k otroctvu. Hovorí o porušovaní ľudských práv a zvažuje dezerciu. "Ach jaj, som v zajatí alebo v otroctve? Nerozumiem tomu," posťažoval sa manželke, od ktorej žiada, aby zistila, na koho by sa mohol obrátiť v súvislosti s pomermi v armáde.
„Nebudeš sa sťažovať Rusku, lebo si to Rusko vynútilo, nebudeš sa sťažovať kohútovi (vodca Doneckej republiky Denis Pušilin), pretože nás dal Rusku. Ak sa budeš sťažovať Ukrajine, staneš sa zradcom," povedal v telefonáte.
To mas pravdu, Soros je dobry trader na akciovych trhoch. Len skoda, ze vam rusofilom a ficovcom vykukuje z kazdeho hemoroidu, co mate.
Ak ja zujem, Ty ju potom se.es.
Sudruh, historia nepusti. Mozes klamat a zavadzat, kolko chces. Ty bude davno premeneny na prach, historicku pravdu kecami nezmenis. A v dobe internetu sa znici neda, je ulozena v milionoch kopii na celom svete.
Hovori narod, kde kazdych 30 rokoch zomrie na hlad 10% obyvatelstva. :D Mozes snivat, ze na zapade bude hladomor. Skor sa ho dockas doma v rusku. Prave som prisiel z Lidla. 20 kolacikov, 5 bagiet, steak, maso na burger, jogurty,... obchod nabity tovarom a jedlom do prasknutia.
Ruske teliatko. V Rusku zomrelo na hlad za celu historiu mozno 50-70 milionov ludi. Ste hladomorny narod. Tak sa neboj o nas. EU dlhodobo vyraba prebytok potravin. Problem maju chudobne africke krajiny ...
Narod, ktory starocia nechava svojich ludi zomierat po desiatkach milionov, si mysli, ze je najvacsi na svete ...
bilie pre satelity
Posledná veľká vlna hladomoru prišla v Sovietskom zväze v povojnových rokoch 1946 – 1947. Aj vtedy sa tak ako v stredoveku alebo v čase hladomoru na Ukrajine ľudia živili lístím, kôrou a dochádzalo aj k prípadom kanibalizmu.
Došlo k tomu napriek faktu, že v zničenom a vyľudnenom Rusku žatva nebola najhoršia. Iba v roku 1946 zobrali z polí takmer 100 miliónov ton obilia, čo bolo dostatok na to, aby sa uživilo celé obyvateľstvo.
No Stalin sa nechcel vzdať myšlienky, že bude posielať obilie zruinovaným susedom v strednej Európe, ktorých zaťahoval do svojej sféry vplyvu a robil z nich satelity Moskvy. Okrem toho trval na tom, aby sa hromadili strategické zásoby obilia pre prípad vojny, o ktorej si myslel, že príde veľmi rýchlo.
V dôsledku jeho rozhodnutí zomrelo od hladu a ním vyvolaných chorôb jeden a pol milióna osôb.
Generáli Wehrmachtu, ktorí sa domnievali, že obyvatelia budú v krajnej núdzi davovo utekať z Leningradu cez línie frontu, pripravili plán. Dali pokyn mesto obstavať plotom pod elektrickým napätím a vydali rozkaz strieľať do utečencov.
Neľútostný a bezohľadný sa ukázal tiež Stalin. Prikázal leningradským fabrikám, aby aj po obkľúčení naďalej vyrábali zbrane. Priemyselné podniky v Leningrade ich stále produkovali a následne cez Ladožské jazero ich Stalinova armáda odvážala do vnútrozemia.
Pri spiatočnej ceste však neviezla potraviny pre obyvateľov, ale materiál na ďalšiu výrobu zbraní. Sovietska tajná služba NKVD cez jazero pred príchodom zimy neevakuovala deti, ale väzňov gulagu.
Leningrad prežil viac ako dva a pol roka v obkľúčení. V tom čase v ňom zahynulo 750 000 ľudí a z toho len 20 000 na následky bombardovania či streľby nepriateľa. Ostatní zomreli od hladu a ním spôsobených chorôb.
Vedecké metódy deštrukcie
Obrovský hlad postihol ruské obyvateľstvo aj v roku 1941. Len dva a pol mesiaca od útoku Hitlera na Sovietsky zväz sa jeho armáda dostala tak ďaleko, že mohla obkľúčiť Leningrad. Zdalo sa, že každým dňom sa začne útok a Nemci mesto obsadia.
No útok si neželal samotný Hitler, ktorý sa rozhodol akceptovať zločinecký plán profesora Wilhelma Ziegelmayera, vedúceho experta Wehrmachtu na roľnícke otázky.
Tento „vedec“ presne spočítal, že po mesiaci blokády bude denný prídel chleba v meste znížený na 250 gramov a Leningrad skrátka dlho nevydrží.
Perspektíva, že severné hlavné mesto Ruska dobyje bez toho, aby obetoval svojich vojakov, nadchla Hitlera, ktorý tvrdil: „Peterburg je otrávené hniezdo, ktoré musí zmiznúť z povrchu zeme. Mesto je už odrezané od sveta. Nám zostáva ho už iba bombardovať, ničiť zdroje potravín a vody a čakať, kým tam všetci nezomrú.“
Červený hladomor
V rokoch 1932 až 1933 vypukol hladomor, ktorý bol dôsledkom rozhodnutí a rozkazov Josifa Vissarionoviča Stalina, vtedajšieho boľševického diktátora. Pretože chcel získať zdroje na urýchlenú industrializáciu krajiny, rozhodol sa, že ich získa na úkor dediny. Rozpútal teror proti takzvaným kulakom, ktorí boli aspoň trochu majetní roľníci. Pripravil ich nielen o ich skromný majetok, ale aj o obilie, ktoré potrebovali na založenie novej úrody. Hlad zasiahol takmer 70 miliónov ľudí, pričom vo vtedajšom Sovietskom zväze vtedy žilo 160 miliónov osôb.
Najhoršia bola situácia na Ukrajine, lebo tam Stalin osobne dohliadol na to, aby orgány moci postupovali obzvlášť nemilosrdne. Počet obetí červeného hladomoru bolo možné vedecky odhadnúť až po skončení sovietskej éry. Podľa historikov a štatistikov iba na Ukrajine vtedy zahynulo 4,5 milióna ľudí. Za dva roky tak zomrelo približne 13 percent z celkového počtu obyvateľstva Ukrajiny. Takmer všetky obete hladomoru dedinskí roľníci.
Podľa Rajsfelda len v rokoch 1911 až 1912 Rusko stratilo 12 miliónov ľudí. To je toľko, koľko zahynulo v celej Európe na všetkých frontoch 1. svetovej vojny. Pritom práve v tom čase sa ruské impérium stalo najväčším exportérom obilia na svete!
Aj v 19. storočí, ako zaznamenali úrady v Sankt Peterburgu, zasiahla okolie mesta všeobecná neúroda, ktorá opäť priniesla obyvateľom hlad. Toto obdobie trvalo dlhých sedem rokov.
Paradoxné bolo, že ľudia v guberniách, ktoré postihol hladomor, masovo umierali napriek tomu, že v susedných regiónoch bola žatva veľmi dobrá.
Napríklad v roku 1873 hlad zdecimoval Samarskú a Orenburskú guberniu, no v neďalekom Saratove bola skvelá žatva. Tamojší hospodári mali dokonca problém s predajom obilia! V tom čase im zhnilo v skladoch 250 000 ton pšenice, ktorú si nemal kto kúpiť.
Nebolo ju jednoducho možné previezť do hladom postihnutých gubernií, lebo v Rusku, ako tam dodnes hovoria, nie sú cesty, sú iba smery.
Historik Vasilij Makarov tvrdí, že v rokoch 1891 – 1893 na následky hladu zomrelo v Rusku viac než 2,8 milióna „pravoslávnych duší“. Pravoslávnych preto, lebo podľa neho za cára vyznávačov inej viery do úvahy nebrali.
Znova sa zopakovalo to isté – ľudia sa živili kôrou stromov, lístím a nechýbali ani prípady vrážd a kanibalizmu pre mäso.
Davy vyhnaných roľníkov tiahli na Moskvu, lebo sa šírili správy, že cár Boris Godunov podporuje hladujúcich a rozdáva im chlieb a peniaze. V dôsledku toho v preľudnenom meste na uliciach umierali desiatky tisícok privandrovalcov.
Boje o cársku almužnu sa zmenili na pravidelné bitky hladných s hladnými. Vzbúrenecké nálady boli živené aj klebetami o sýpkach plných obilia v cárskych a kláštorných komorách. Štát sa rozpadal. Došlo k tomu, čo sa v Rusku nazýva smuta alebo obdobie zmätkov, čiže všeobecný rozklad a vláda banditizmu.
Dynastia, o založení ktorej sníval Boris Godunov, sa stala minulosťou, lebo v roku 1605 zavraždili jeho syna Fjodora. Štát bol taký oslabený, že Kremeľ obsadilo poľské vojsko a na trón si zasadol takzvaný Dimitrij Samozvanec.
Chudáci jedli mach, žalude, listy stromov, kôru z brezy a lipy. Jedli psy, mačky, ale aj ľudské telá, aby nezomreli od hladu. Ďalší zúfalci podpaľovali domy bohatých a rabovali všetko, čo tam našli. Následné vzbury a povstania nadobudli obrovské rozmery. Zakrátko sa dva nové cintoríny v Novgorode zaplnili 42 tisíckami nebožtíkov.
Rodičia, ktorí nemohli nakŕmiť svoje deti, ich predávali cudzincom. Nikto nikoho neľutoval. Zdalo sa, že otec nemiluje syna, matka nemá rada svoju dcéru. Sused za nič na svete neposkytol chlieb susedovi. Kto mohol, utekal kadeľahšie. Katastrofa postihla celé Rusko okrem Kyjeva. Tak opisoval rok 1121 historik Karamzin.
Katastrofa s názvom Veľký hlad
Ďalší ruský hladomor dostal názov Veľký hlad a viedol takmer k zrúteniu štátu. V roku 1601 úrodu takmer v celej krajine zničili dažde, ktoré trvali celých desať týždňov. Keď prestalo pršať, udreli silné mrazy a všetko zamrzlo.
https://zivot.pluska.sk/zaujimavosti/hlad-ka…
Niektorí Rusi dodnes sušia chlieb pre prípad núdze a veľmi si ho vážia. V niektorých reštauráciách vám ho čašník, bez ohľadu na to, čo si vyberiete, vždy prinesie k jedlu. Aj k cestovinám alebo zemiakom.
„Náš národ má pamäť o hlade zapísaný v génoch,“ zvyknú hovoriť mnohí Rusi. Rovnaký zvyk majú dodnes aj tí, ktorí počas 2. svetovej vojny prežili dvaapolročné obliehanie Leningradu.
Jedli kôru stromov aj ľudí
Staré ruské kroniky sú kronikami hladu. Tento druh katastrofy sa vy
V roku 1121 prišiel hlad, o ktorom sa v kronikách píše, že ľudia jedli lipové listy, brezovú kôru i mach. No kronikár zapísal aj údaj svedčiaci o tom, že hladujúci neváhali podrezať iných ľudí a zjesť ich. Stalo sa tak potom, keď skonzumovali všetky kone, psy a mačky.skytoval v krajine pravidelne po niekoľkých rokoch alebo po niekoľkých desiatkach rokov.
V auguste 1932 bolo vydané rozhodnutie Moskvy o treste smrti pre „zlodejov“, pričom na zlodejov boli kvalifikovaní aj tí, ktorí si v snahe uniknúť hladu nechali hoci len kôpku zrna z vlastnej úrody.
Úrady potraviny skonfiškovali aj napriek katastrofálnej úrode. V decembri 1932 vydali nové nariadenia týkajúce sa ukrajinských dedín, ktoré nedodržali nereálne kvóty: popri tom, že nedostali žiadny prídel potravín, zhabali im celú úrodu, zakázali akúkoľvek výmenu tovarov a zaviedli aj peňažné tresty. Boli vytvorené komandá, ktoré hladujúcim ľuďom zobrali aj zvyšky potravín či zrna, nehľadiac na to, že umierajú hladom. Moskva odmietala akékoľvek správy o hladomore v ukrajinských regiónoch – ale zároveň nepovolila zahraničným novinárom navštíviť postihnuté oblasti. Aby predišli šíreniu správ o katastrofe, v januári 1933 vydali nariadenie zakazujúce opustiť Ukrajinu.
Výsledkom niekoľkomesačného utrpenia bola obrovská populačná katastrofa; obete sa dali počítať v miliónoch.
https://dennikn.sk/2165014/ukrajinsky-hladom…
Ukrajinský hladomor na mape – ako Stalin zabil milióny
V týchto dňoch si pripomíname hladomor na Ukrajine v rokoch 1932 – 1933, patriaci k najväčším zločinom proti ľudskosti v 20. storočí.
Hladomor je azda najväčšia národná katastrofa v ukrajinskej kolektívnej pamäti. Počet obetí sa len odhaduje na 3,5 až 7,5 milióna. Postihlo to každý región, takmer každú rodinu.
Stalinistická diktatúra, ktorá hladomor vyvolala, mala dva ciele. Po prvé, zlikvidovať „triedneho nepriateľa“, čiže na Ukrajine v tom období ešte veľmi silné nezávislé roľníctvo – kulakov. Po druhé, zničiť chrbticu ukrajinského národa, keďže slobodné roľníctvo bolo považované za najsilnejšieho nositeľa nezávislej ukrajinskej národnej identity.
https://www.upn.gov.sk/data/files/4-2016-SK-…
Politické procesy sú sprievodným javom každého totalitného režimu. V rôznej intenzite a rozsahu boli v rokoch 1948
– 1989 aj súčasťou komunistického režimu v Československu, pričom najbrutálnejšiu formu zaznamenali v rokoch
1948 – 1954.
Ich charakter, zameranie a rozsah ovplyvňovali viaceré
faktory. Zo zahraničnopolitického hľadiska bolo rozhodujúce presadzovanie záujmov ZSSR. Od komunistického
Československa, ktoré bolo pevnou súčasťou sovietskeho bloku, sa očakávala úplná poslušnosť a podriadenosť
Moskve. Eskalácia studenej vojny odštartovala v celom sovietskom bloku vlnu politických procesov, ktorou si J. V. Stalin vynucoval bezvýhradné plnenie svojich požiadaviek.
Odporúčame