Koľko ľudí zabije štát?
Pred rokom umieral v jednej z bratislavských nemocníc jeden z mnohých slovenských pacientov. Celý život pracoval, platil odvody, nechodil na péenku a od štátu chcel on, jeho ošetrujúci lekár a jeho rodina iba jednu vec – aby mu preplatil liečbu, na ktorú má nárok podľa ústavy, ale nie podľa Haščákovej Dôvery. Lebo čím menej preplatených liekov, tým väčšie lode a miliónové investičné byty, všakže. Však vieme.
Zápas o liečbu, ktorú má desať kilometrov od Bratislavy preplatenú každý jeden maďarský, rakúsky alebo český pacient, ukončila otcova smrť. Odvtedy sa nič nezmenilo.
Lebo vieme, ako to chodí. Vždy sú peniaze na nový drahý taliansky nábytok v oválnej pracovni pána riaditeľa a na jeho nové služobné autá a všetky boratovské atribúty spoločenského života, ale akosi nevychádza na liečbu. Na liečbu, ktorá má zachrániť životy a pre ktorú vlastne voľakedy, dokonca aj na Slovensku, zdravotné poisťovne vznikli.
