Vojnovému konfliktu predchádzal pokus čečenského regiónu o osamostatnenie sa od Ruskej federácie. Už v r. 1991 počas rozpadu Sovietskeho zväzu prevzali kontrolu nad regiónom militanti pod vedením bývalého generála sovietskeho letectva Džochara Dudajeva. Ten sa vyhlásil za prezidenta a v roku 1993 bez súhlasu Moskvy deklarovalo Čečensko pod jeho vedením úplnú nezávislosť pod názvom Čečenská republika Ičkéria. Nová republika však nebola jednotná a prebiehal v nej občiansky konflikt medzi Dudajevovými príslušnikmi a opozíciou, ktorých časť navyše žiadala opätovné pripojenie k Ruskej federácii. V pomerne chaotickej situácii medzi rokmi 1991 až 1994 trpelo najmä nečečenské etnické obyvateľstvo (hlavne Rusi, Ukrajinci a Arméni), ktoré bolo vystavované silnej diskriminácii a etnickému násiliu. Množstvo z nich preto v tomto období z krajiny utieklo.


