Hocičo hocikto povie vo verejnom priestore je irelevantné do posledného atómu, zvlášť platí pre dnešnú dobu.
Mne sa najviac páčia staré kádre (politici, prezidenti, premiéri, pracovníci OSN, svetovej banky, atď.), ktoré boli vo vrcholovej svetovej, alebo kontinentálnej politike.
A ich kvákanie počas kariéry a ich 180 stupňová otočka keď nie sú viazaní naratívmi a dogmami.
Oni hovoria o slobode vo vyjadrovaní sa po kariére, ja hovorím oportunisti.
To čo dnes hovorí osoba, zasnežený Zelenskyj (inak herec- nie moc dobrý) má takú váhu, ako toaletný papier, ktorý dnes použiješ na wc.

