Mečiar je zdatný rečník. Odvolával sa na vtedajšie archívne dokumenty, o ktorých celý čas novinárska verejnosť nehovorila a teda mu musím dať zapravdu, že sme sa zasa raz stali obeťou vytvorenej hystérie. Pán Hrabko úplne amatersky začal manipulovať s citmi. Žiadna z týchto manipulácií na Mečiara neplatia. Aj po amnestiách pokračovalo vyšetrovanie ale kto už si to pamätá po 20 rokoch. Ústavný súd konal raz a znova politicky. Využil Mečiarove amnestie ako osobnú svojvôľu. Šlo o politické rozhodnutie vtedajšej vlády, čo si súd nevšimol. Každá vláda ma X nemorálnych rozhodnutí v prospech vyvolených a proti demokratickej väčšine. Na záver to Mečiar priznal: Ak by nebolo amnestií, medzinárodne by Slovensko bolo zničené, bez ohľadu na výsledky volieb. Vtedy všetky strany špinavo bojovali o moc a peniaze. Z tohto obdobia nikto nie je čistý. Ani on, ani Dzurinda a ani Fico. Všetci rovnakými prostriedkami bojovali o moc. Je ľahké povedať, že v tedy len Mečiar bol špinavec a umyť si ruky.