74% vlastníkom ÖMV je rakúsky štát cez holding Austrian Industries (to je niečo ako Fond národného majetku u nás).
74% vlastníkom ÖMV je rakúsky štát cez holding Austrian Industries (to je niečo ako Fond národného majetku u nás).
Poznať históriu neznamená študovať táraniny. Toto poznanie prináša vedomosti o úspešných a neúspešných počinoch v minulosti. Tak sa Francúzi učia aj o Napoleonovi, ktorý nakoniec stratil všetko, čo vybojoval. Nemci sa učia históriu 2. svetovej vojny a začínajú od konca - od prehry a dôsledkov na povojnový vývoj v Nemecku (východnom aj západnom). Tá história nie je ani tak stará, stačí keď sa spýtate rodičov.
Napísal som tam, ako som stretol Karosy radu B na školských linkách vo francúzskom departmente 74 - Haute Savoie. Takže predávali sa. Videl som aj parkovisko plné, v tom čase uť vyradených Karos rovnakého radu aj mimo Európy - v jednej blízkovýchodnej krajine. Takže aj tam sa predali.
Karosa existovala ako samostatný výrobca autobusov až do roku 1999, keď sa stala súčasťou spoločnosti Irisbus. Do tej prešla aj výroba francúzskych autobusov Renault. Postupne IVECO získalo kontrolu na spoločnosťou. Ale autobusy sa v pôvodnej prevádzke vo Vysokom Mýte vyrábajú doteraz.
Z hľadiska spravodajskej objektivity: Vo Francúzsku všetky správy o akýchkoľvek protestoch začínajú tým, kde a prečo sa protestovalo a nasledújú DVE čísla: počet účastníkov podľa polície a počet účastníkov podľa organizátorov. Môže to kľudne byť: "8000 podľa polície, 17000 podľa organízátorov". Ostáva na televíznych divákov, rozhlasových poslucháčov a čitateľov novín, aby si urobili vlastný názor.
Rozmýšľam aj uvažujem, Kefalín, ako sa dostanú tie kamióna na D4, keď tam nie je vôbec žiadna križovatka.
Vonkajšiu paródiu budeme môcť pokladať za obchvat, až bude riadne pripojená k diaľničnej sieti.
Ako sa s bezdomovectvom vyrovnal cisár pán za starého nenávideného žalára národov? Každý človek mal domovskú obec a tá sa oňho musela postarať. On na oplátku vykonával pomocné práce v obci. Systém domovských obcí napomohol tomu, aby sa oroblémy s bezdomovcami rozdelili po rôznych kútoch štátu. Dnešný koncept trvalého pobytu tomu nezodpovedá a nie je pre tieto účely použiteľný. Takže treba niečo spraviť s tým, aby aj bezdomovci boli niekde administratívne doma a tam sa ich problém riešil.
Potom je tu ešte druhý aspekt. Namiesto fantazírovania, čo kto ešte bude považovať za nevhodné bývanie a ako vysoko nastaviť latku, treba sa zamerať v prvom rade na tých, ktorí nemajú žiadnus trechu nad hlavou. Latku môžeme zdvíhať, keď vyriešime tých, ktorí sú pod ňou - a teda v prvej fáze (žiaľ nie sme ešte ani v tej) ju treba nastaviť primerane nízko.
Veď tá karoséria SD 11 LUX ako keby vypadla z oka radu B. Takže od prototypu sa to predsa len niekam dostalo.
V tom čase som aj ja bol nadšený z "nových autobusov". Ale s odstupom rokov pokladám RTO za umelecké dielo, obzvlášť RTO-LUX. Keď som bol vysokoškolák, prišla znova novinka radu "B", ktorá bola pekná, pretože bola nová, ale s odstupom rokov to v porovnaní s radom ŠM/ŠL/ŠD bola krabica.
No a niekedy pred 20 rokmi som vo francúzskom departmente 74 stretol karosy radu B na školských linkách. Takže znova s odstupom rokov musím povedať, že naše autobusy nezaostávali.
"Linková verzia ŠL pre podniky ČSAD mala len dvoje dvere. Jedny vpredu a jedny vzadu."
Dvere boli vpredu a v strede. ŠL nemala (v porovnaní s ŠM) zadné dvere.
Tedros.... už toho nahovoril dosť, len to najdôležitejšie zatiaľ nepovedal - to, že odstupuje zo svojej funkcie a ospravedlňuje sa za nemohúcnosť WHO.
U tohto pána by bolo lepšie, keby nemyslel. WHO pod jeho vedením je len pozorovateľom.
Do preplneného autobusu sa už vírus nevmestí.
Všimli ste si, že hneď, ako bol vuhlásený lockdown, začali kraje a mestá obmedzovať dopravu (okem BSK, kde nie je čo obmedziť, tam sa to obmedzilo samo). Áno, počas lockdown je menej cestujúcich, ale tí by mali byť viaz rozostúpení vo vnútri vozidla, takže obmedzovanie dopravy ide proti lockdownu. Keď budú samosprávy plakať nad preplnenými nemocnicami, nech si ich rozšírenie zaplatia z toho, čo ušetrili na dotáciách na dopravu.
Aj ja som používal "Rusko" namiesto "Sovietsky Zväz", ale v tomto prípade by sme mali byť dôslednejší. V 1968 nás obsadili armády Varšavskej Zmluvy (teda štátov, ktoré sú dnes prevažne v NATO), z ktorých najpočetnejšia bolo Sovietska armáda - a tam boli až po najvyššiu úroveň velenia aj Ukrajinci - nehovoriac o Brežnevovi samotnom. Keď som sa stretol s jedou z elitných sovietskych jednotiek v Československu v priebehu 80. rokov, tak tam bolo Rusov málo, väčšinou išlo o Bielorusov a Ukrajincov.
Nuž a v 1968 by Brežnev možno ani nehľadal Československo na mape, keby na neho netlačili súdruhovia zo vtedajšej NDR.
Pokiaľ ide o potvrdenie cirhózy, využívala sa biopsia pečene - je to vcelku nepríjemné vyšetrenie, keď sa zoberie vzorka pečene pri plnom vedomí pacienta. Navyše biopsia prináša riziko krvácania a pacient musí stráviť deň (obvykle nie noc) v nemocnici. V súčasnosti existuje prístroj, Fibroscan, ktorý pripomána ultrazvuk ,a le je schopný urobiť dokonalejšie snímky pečene a tie lekárovi poskytnú informáciu blízku výsledkom biopsie. Obyčajný ultrazvuk žiaľ často poškodenie pečene neodhalí.
Prvým varovaním sú test AST (SGOT), ALT (SGPT), GGT, ALP. Výsledky mimo normy môžu (a nemusia) byť spôsobené hepatitídou C, v každom prípade poukazujú na poškodenie pečene. To, či je niekto nakazený hepatitídou C preukáže PCR test z krvnej vzorky - kvalitatívny (poukazuje na prítomnosť vírusu) alebo kvantitatívny (konecentrácia vírusu v krvi). Na liečbu chronickej hepatidíty C existujú v súčasnosti pomerne účinné lieky: Epclusa (Sofsbuvir/Velpatasvir), Maviret (Glecaprevir/Pibrentasvir), Harvoni (Ledipasvir/Sofosbuvir) a Zepatier (Elbasvir/Grazoprevir). Prvé dva (Epclusa a Maviret) sú účinné proti všetkým genotypom HCV, zvyšné dva (Harvoni a Zepatier) sú účinné proti genotypom 1 a 4.
Dôležitým problémom je to, že veľa lekárov zaraďuje hepatidídu C medzi pohlavne prenášateľné choroby. Hepatidída C sa prenáša hlavne krvou. Jej zaradenie na úroveň pohlavných chorôb nie je celkom na mieste, je veľa pacientov, ktorí sa nakazili iným stykom s kontaminovanou krvou.
Ďakujem za údaje pre 150 kg "človeka" a 50 ročnú ženu. Vážne, takto vytrhnuté príklady sú k ničomu. Aspoň, že autor úprimne napísal: "Nepoznáme ideálny vzorec na to, koľko vody je potrebné vypiť denne." Ja by som totiž očakával niečo ako tabuľku s vekovými a váhovými kategóriami rozdelenú podľa pohlavia, ale zjavne niečo také neexistuje (ani približne?).
Ide aj o vec kultúry. Staršie generácie pijú žiaľ menej nielen kvôli veku, ale aj preto, že sa pokladalo za spoločensky neprípustné mať so sebou fľašku vody a piť z nej v práci, na schôdzi a pod. Navyše, keď pijeme potrebujeme prirodzene WC a na mnohých miestach verejné WC nie sú dostupné alebo sú nehygienické. Napríklad vodiči verejnej dopravy pracujúci v sklenníku na čele vozidla často nájdu konečnú zastávku bez sociálneho zariadenia a príkladov sa nájde viac.
"Omikron sa šíri ako blesk, podľa niektorých údajov je 500-krát nákazlivejší ako doteraz najrýchlejšia delta."
a o pár riadkov nižšie:
"Omikron totiž za zatiaľ za svoj krátky život infikoval iba malý počet ľudí."
Tomu sa hovorí, kadiť si do vlastných úst (alebo v tomto prípade do vlastnej klávesnice). Keď treba púšťať hrôzu o vysokej nákazlivosti, tak je aj tá malá vzorka doteraz nakazených ľudí dostatočná. Ale keď treba pripustiť, že je menej škodlivý a nakazení nekončia v nemocniciach, tak je tá vzorka malá.
Odporúčame