Tá slovenská ťarbavosť je skutočne príslovečná. Akoby sme nemali chuť stať sa pánmi. Uspokojíme sa s rolou sluhu. Chýba nám ctižiadosť. Asi to máme v genoch, že si nedôverujeme dokázať veľké veci. Stále sme boli odstrkovaní, museli sme stáť za chrbtom iných a tak sme sa staly nesmelími a neodvážnimi.
Tieto komplexy musíme v sebe potlačiť. To naše porekadlo "cudzie nechceme, svoje si nedáme" musíme poopraviť. V skutku je to ináč - svoje si ochotne dávame cudzím, dokca ich privítame chlebom a soľou a na jeho sa bojíme zaútočiť. Musíme mať v sebe určitú dravosť a odvahu profitovať aj od druhých.
Naši praotcovia drotári dokázali hodiť krošnu na chrbát a vyraziť do sveta. Možno to bol ten komunizmus, ktorý nám zobral podnikavosť a sebarealizáciu. V šírom svete je už veľa Slovákov, ktorí dokázali svoje kvality, osobne ich niekoľko poznám a som na nich veľmi hrdý.
Som presvedčený, že náš národ dokáže prekočiť svoj tieň a zvíťazí.
