samowar
trafená hus zagágala.
Slováci stále žijú v područí.
Prv to boli Maďari, potom Česi, Rusi a teraz hoc "samostatný" sme v pdručí Bruselu. Slováci sa namajú o čo oprieť, všetko je relatívne, vďaka naším športovcom, sem-tam pri medzištátnych zápasoch nám zabúcha slovenské srdce.
Namiesto optimizmu stále nám predstierajú len pesimizmus.
Vodia nás od krízy ku kríze, strašia nás zlou budúcnosťou, noviny prinášajú len zlé správy, no nečuduj sa svete, že sme z toho už všetci chorí.
V socializme sme žili stále v kríze a predsa sme si našli čas na zábavu. Z kríze sme urobili humor, vtipov bolo neúrekom, všade bol nedostatok, ale zároveň sme mali toľko radosti, keď sa nám podarilo niečo zohnať. Teraz máme všetkého dosť, ale čo nám chýba je práve tá ľahkosť, brať krízu s humorom.
Noviny by mali tak písať ako za socializmu - prinášať len dobré správy, o plnení a prekračovaní plánu, o krajšom zajtrajšku atď. Všetci sme sa tomu smiali, preto sme s tým humorom ľahšie žili.
Ten kapitalizmus je bez humoru, aj tie silvestrovské programy boli za socializmu omnoho krajšie a humornejšie ako teraz. My starší máme aspoň na čo spomínať.
Slovenský národ je jeden zle vychovaný národ.
Zakázané ovocie najviac chutí a napriek pokutám sa bude naďalej veselo nadávať. Zvlášť slovenskí muži sú grobiani, ktorí nemajú rešpekt pred nikým. Zdvorilosť neni v našich genoch, Maďari nás vychovávali v maštaliach a táto výchova zanechala poteraz v nás stopy, preto sa chováme často horšie ako dobytok.
Snád teraz, keď sa nám otvoril svet naučíme sa lepších mravov.
Slovan nevie hrať ani hokej ani futbal,
do okresnej súťaže s ním !!!
Slováci, začnime sa konečne vyjadrovať civilizovane.
Matovič by nemal dubovať Slotu, ale začať na adresu Maďarov používať inteligentnejšie výrazy.
Slováci radšej slúžia cudzím pánom ako svojím.
Je to dané tým, že cudzí páni sú lepší ako tí svoji.
živiť 250.000 cigánov, je život nad pomery.
Sme skutočne veľkí kavalíri, to si nedovolia ani bohaté krajiny. Kedy sa spamätáme?
Všetko na Slovensku upadá.
Slovensko nepotrebuje vysokovzdelaných ľudí, Slovensko potrebuje veľa lacných otrokov. Slawe-Sklawe.
Slováci majú prívlastok: buta, blbej, dumm, stupid, běte, stupido,
medzi západními špekulantmi, podvodníkmi, gaunermi, máme najlepšiu povesť: Slovensko - rozprávková zem, hotové el Dorado, kde možno neskutočne zbohatnúť, čo nemôžeš predať na Západe, predáš na Slovensku za úžernú cenu. Robotníci pracujú za hrsť rýže, ako kedysi Čínania. Hurá na Slovensko!!!
Dokonca aj naši bratia Rusi nás volajú "kolchozniki".
Čo narobíš - máme to v genoch.
Zoberme si príklad zo Švajčiarska.
Švajčiarská vláda má len 7 ministrov, je zložená z pravice, stredu a ľavice. Tzn. všetky strany nesú zodpovednosť za stav štátu. Neexistuje koalícia ani opozícia, je to kolektívné vedenie štátu, ktoré je plne pod kontrolou ľudu. Funkciu prezidenta preberá len na 1 rok jeden z ministrov.
Takéto zloženie vlády som navrhoval naším novopečeným politikom už pri delení štátu. Nakoľko Slovákom je ťažko radiť, politiku praktizujú podľa svojich predstav a preto máme tento chaos.
Zdá sa, že prezident to konečne pochopil, keď povedal: "Vedel by som si však predstaviť pevnú vládu zo strán koalície a opozície".
Riadiť tak malú krajinu ako je Slovensko je omnoho ľahšie, ako riadiť taký kolos, ako je Rusko. Slováci však vládnuť nevedia, majú príliš rozpálené hlavy, problémy riešia diletantský a čo je najhoršie - nikto nenesie zodpovednosť!
Je na čase, pred voľbámy prehodnotiť ako ďalej a po voľbách slúžiť verne štátu.
Slováci sa musia naučiť gazdovať.
Z pravidla sa na Slovensku nemyslí na zadné kolesá - však akosi bolo aj akosi bude.
Pamätate si na prvé časy perestrojky? - zrazu musel mať kaťdý západné auto - stoj čo stoj! Nemyslelo sa na to, že prevádzka takého auta stojí a za tento luxus sa musí tvrdo platiť. Ten ošial za tým luxusom nás dokonalo zotročil. Chceme to a ono, berieme pôžičky a tým strkáme hlavu do slučky. Prv sme žili skromnejšie a aj spokojnejšie, teraz máme tieto putá na rukách a stali sme sa otrokmi všetkých týchto zbytočností.
Múdrosť švajčiarského hospodárenia:
1. nikdý neži nad svoje pomery
2. v konjuktúre odkladaj na horšie časy.
3. v recesii čerpaj z úspor a tým ju ľahšie prežiješ.
zlatým pravidlom je: nežiť nad svoje pomery!
Slováci myslia bruchom.
Môže Sulík vysvetlovať Slovákom čo len chce, všetko padne na hluché uši. Pokiaľ majú Slováci plné bruchá a opitú hlavu, je pre nich všetko v najlepšom poriadku. Až keď začne v bruchu škŕkať, až potom začnú hladať vinníka - všade, len nie u seba.
Jedna diera sa zapláta, druhá vznikne.
Takáto spoločnosť musí zákonite skolabovať.
Bol to "komunizmus" a la Rus.
Komunizmus bol myslený ako najvyšší stupeň kapitalizmu, ktorý sa pozvolne pretvorí na komunizmus. Kapitalisti videli v ňom svoj koniec, preto pohli rozumom - v Curychu bol jeden vášnivý ruský revolucionar menom Lenin, podplatili ho, aby tento systém priviezol do feudálneho Ruska. Hladné masy uverili jeho rozprávkam a tak sa tento "komunizmus" tam ujal. Už v svojich počiatkoch by bol stroskotal, západní kapitalisti Lenina však finančne podržali. Držali tento komunizmus v agónii, tzn. dali mu len toľko kyslíka, aby neožil, ale, aby ani neskonal. V týchto podmienkach sa tento systém dokonale zdeformoval. Z diktatúri proletáriatu sa stala diktatúra Stalina, ktorý svojou krutosťou potlačil slobodu myslenia a konania. Takýto komunizmus nemohol v súťaži s kapitalizmom obstáť. Až Gorbačov pochopil, že treba tento nezmysel ukončiť. Či mal pravdu ukážu dejiny.
Kapitalizmus tiež chorľavie, masy sa búria, nič nového však nie je na obzore.
Tento pompézny pohreb preváži všetkých jeho kritikov.
Nobody is perfect - ani Havel, ale, aby na jeho pohreb prišlo toľko významných politikov sveta, to je už niečo.
Ďalší komentar zbytočný.
Tento pohreb pozdvihol český národ v očiach sveta.
Nie každý národ dokáže tak slávnostne sprevádzať svojho prezidenta na jeho poslednej ceste. Nedávno sme zažili pohreb Otta von Habsburg vo Viedni. Práve, pri takýchto štátnych pohreboch sa ukáže veľkosť národa.
My Slováci nedokážeme si riadne uctievať našich predstaviteľov, jedno či mŕtvych alebo živých. Česi si poteraz uctievajú ich zakladateľa štátu "tatíčka" Masaryka, my sa ani nezmôžeme na dôstojnú sochu Štefánika. Naši národní dejatelia sú našej mládeži neznámi, k našiemu mladému štátu sa staviame ľahostajne a k naším terajším predstaviteľom pohŕdavo. Svoje dejiny poznáme len letmo a naše vlastenectvo prejavujeme len pri medzinárodných športových zápoleniach. Suma-sumárum naša národná hrdosť má toho málo o čo by sa mohla oprieť.
Porovnajme Dubčekov pohreb s Havlovým a máme to. Dva predstavitelia nežnej revolúcie, dvaja synovia dvoch rôznych národov.
Slovenská ubolená duša ťažko odpúšťa.
Havel žil väčšinou v svojom minisvete pozostávajúc z Prahy a jeho záhradce mimo Prahy. Jeho znalosti o Slovensku pozostávali väčšinou z toho klišé, ktoré majú Česi a hlavne Pražáci o Slovákoch. U neho sa vôbec nemohol vypestovať nejaký vzťah k Slovensku. Mal síce v svojom okruhu niekoľko priateľov Slovákov, ale to z ďaleka nestačí na znalosť národa. Masaryk chodil rád na Slovensko, jeho nástupci nie.To, že sa za Havla zastavila zbrojná výroba na Slovensku neni ani tak dielo Havlovo, skôr tej protislovenskej kliky okolo neho. Jeho bol len ten podpis pod týmto nariadeným. Humanista ako on bol ľahko manipulovateľný rôznymi záujmovými skupinami, ktoré mu zle radili a zároveň sa skrývali za jeho chrbtom. Preto kričali Slováci na Havla "ukrižuj ho"!
Pre Slovákov je Havel jedna tragikomická figura. I keď mu svet vzdáva hold, Slovákom je ťažké prekonať v sebe svoju antipatiu k nemu. S ním ide do hrobu jedna neslávna kapitola slovensko-českých vzťahov.
Havel a Klaus sú českí reformátori - každý na inom brehu.
Havel blúznil o humánnom svete, ktorý neexistuje, Klaus blúzni o samostatnosti, ktorá tiež neexistuje.
Obaja sú bežci za svojou fatamorgánou, v presvedčení, že ju predsa dobehnú.
Sú typickí Česi, vzpriečiť sa svetskej a cirkevnej moci a za svoje presvedčenie ochotní sa nechať upáliť.
Odporúčame