Struna je napnutá - kedy praskne?
Pažraví kapitalisti znovu strkajú hlavu do slučky.
To, ako zachádzajú kapitalisti s pracujúcimi masami už hraničí s povstánim. Vinou sú predovšetkým nenažraní akcionári, ktorí ženú manažerov podnikov po stále vyššom zisku. Tí plieskajú bičom na pracujúcimi, ktorých nútia k vyšším výkonom za nižšiu mzdu. Na pracujúceho človeka sa taktiež vrhnú ďalšie inštitúcie ako sú poisťovne, danové úrady a obchody so stálym zvyšovaní cien potravin a spotrebného tovaru. Nakoniec stojí človek s prázdym vreckom a so strachom čo bude zajtra. Strach z nezamestnanosti a zo zlej atmosféri na pracovisku robí ľudí psychický chorými ba až zúfalými.
Otázka je: musí ľudstvo ísť tak vysokým tempom dopredu? Lepšie by bolo stredné tempo, menej zbytočného luxusu, viac času na zotavenie a pre rodinu. Držať výrobu vo svojej zemi a nevyvážať ju za hranice.
Masy musia povstať a povedať nie!