Poslední nesvadskí mohykáni so zeleninou
Veru , v 70-tych, 80-tych a začiatkom 90-tych rokov som aj ja často predával na miletičke doma pestované paradajky papriku, niekedy aj melón či karfiol. Okolo pol piatej sme vyrážali, aby sme získali čo najlepšie volné stoly, teda myslím na dobrom frekventovanom mieste. Nebol problém predať aj dva metráky paradajok do desiatej hodiny.Ľudia si mohli vyberať a zjednať cenu. Dostali zaručene čersvú zeleninku, ktorú sme obrali v predošlý večer.
Boli červené,sladké,slnkom zaliate a v zemi pestované.Fóliu sme už v júni dali dole, a použila sa na budúci rok. Nie ako teraz, keď sú pestované na hydropónii v megasklenníkoch, pri umelom osvetľovaní a obratých ešte v zelenej fáze dozrievania. Takéto plody nikdy sa nevyrovnajú klasickým.V 90-tých rokoch spomínané trhovisko ovládla akási mafia tržnice,
ktorá nehorázne zvíšila ceny za stoly, čo mnohých malopestovateľov odradilo.Pridružil sa
k tomu aj rozmach obchodných reťazcov, čo bol posledný klinec do rakvy drobných pestovateľov.