Historici sa dodnes nemôžu zhodnúť na tom, či malo bombardovanie Drážďan v noci zo 13. na 14. februára 1945 vojenský zmysel a či smrť desiatok tisíc ľudí (dnes je všeobecne prijímané číslo 25-tisíc obetí) nemohla byť vojnovým zločinom. Zatiaľ čo v centre (ktoré sa kvôli početným pamiatkam nazývali Florencia na Labe) prakticky všetko ľahlo popolom, kasárne a priemyselné objekty na periférii zostali v podstate nedotknuté. Drážďany boli v tejto fáze vojny dôležitým dopravným uzlom, ale železničná trať opäť fungovala už za niekoľko dní, pomerne skoro sa znovu rozbehla aj priemyselná výroba.


