To čo sme zažili my - to už naše deti nemajú šancu!
V mnohých rodinách sa sledovalo a udávalo.
A ak to nebolo v rodine bolo to v práci.
Aj pred tým najlepším kolegom ste si museli dávať SAKRA POZOR čo poviete o systéme či strane.
Bola to taká dvojtvárnosť - doma sa hovorilo inak ako v práci na schôdzi. Faloš, ktorá v mnohých ostala do dnes.
Neboli sme súčasťou NÁŠHO ŠTÁTU - ten patril súdruhom.
To nebolo NAŠE to bolo "akože" spoločné teda "nikoho"
Bolo to odcudzenie človeka od vlastného štátu, od hodnôt demokracie od hrdosti a pýchy na vlastný štát...
Bolo to iba prežívanie typu "ak budeš držať hubu dostaneš štandardný panelák a možno po mnohých rokoch našetriš na trabanta"
Kto držal "hubu a krok" prežíval.........
Ale bolo to presne to - PREŽÍVANIE.
Podľa komentárov to mnohým vyhovovalo.
ALE MNOHÝM NIE.
ETO VSJO TAVÁRIŠČI.........