Myslíš, že sa prepúšťalo viac za posledné dva roky preto, lebo nevyhovoval Zákonník práce? Aj v okolitých štátoch? Preto sa nám vracali ľudia zo sveta?
Myslíš, že sa prepúšťalo viac za posledné dva roky preto, lebo nevyhovoval Zákonník práce? Aj v okolitých štátoch? Preto sa nám vracali ľudia zo sveta?
V tomto máš pravdu. Napriek tomu by som sa cítila istejšie, ak by som sa mala o čo oprieť ako neschopný zamestnanec bojujúci za svoje práva. Pretože tie sú práve v Zákonníku práce. Ak tam nebudú, už si ani nepípnem.
Prikláňam sa k názoru, že Zákonník práce má upravovať vzťahy medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Mal by. Smutné je, že tento zákon dodržiava len časť zamestnávateľov. Alebo skôr len svetlé výnimky. V konečnom dôsledku začínam mať pocit, že je úplne jedno, čo v tom našom Zákonníku práce máme napísané.
Neviem, či to nazvať pesimizmom alebo akýmsi "splínom" :P
No neviem. Ak zamestnávateľ má troch pracovníkov prihlásených a odvádza za nich minimálne odvody, dvoch neprihlásených cudzích štátnych príslušníkov za ktorých neodvádza odvody, nárazovo niekoľkokrát do mesiaca brigádnikov od jedného do desať, ktorých tiež neprihlasuje, zmenený zákonník práce ho bude motivovať k tomu, aby dodržiaval zákony? Bude prihlasovať tých brigádnikov? Začne odvádzať odvody za všetkých? Zvýši sa zamestnanosť? Myslíte si, že dnešný Zákonník práce ho obmedzuje?
Veď tu vôbec nejde o opilcov či hlupákov. Státisíce ľudí veľmi tvrdo pracuje a pracovať bude pravdepodobne do konca života bez toho, aby zbohatli. Vedia drieť, vedia sa baviť, vedia vychovávať deti, vedia svojou prácou zveľaďovať tento štát.
Ale pravdu máš v tom, že je to v hlave.
Nech ti tvoja spokojnosť dlho vydrží a nedožiješ sa pocitu, že ťa tie ruky nebudú vládať uživiť do dôchodku. Lebo ver mi, je to strašný pocit.
Som z BA tu ten problém vidím a cítim.
Ale napísal si to správne - niečo sa vždy nájde. To je o tom, že to niečo je aj tak platené a tak sa s tými ľuďmi zaobchádza. Jednoducho nemajú na výber.
Tým čestným sa hovorí...tí čestní sa volajú...pekný zmätok :)
Nie, nesúhlasím. Najskôr musíš mať žalúdok tie informácie využiť. Nikto čestný to neurobil.
O tom je celé podnikanie a obchodná duša. Tým čestní sa volajú v dnešných časoch neschopní. Ak namiesto toho, aby si predal, daruješ, tak nepatríš do tohto sveta.
Na zbohatnutie nestačí mať šancu a šťastie. Na zbohatnutie treba mať povahu. Treba vedieť predávať. Tovar, služby, čokoľvek a komukoľvek. Tí, čo to nevedia, nevedia predať ani sami seba a zostávajú chudobní, milé deti.
Teraz bez ohľadu na odbory: Kto má podľa teba zarábať minimálnu mzdu?
Problém, ktorý opisujem, sa týka veľmi malého počtu ľudí v súčasnosti (tí, čo sú stále zamestnaní na tom istom mieste ešte z čias socíku), takže uznávam, že to sem nepatrí. Bola to len reakcia, že nemusí byť každý päťdesiatnik blb, čo nič nevie a predsa nemusí nájsť uplatnenie.
Ľudia sa menia. Z generácie na generáciu. Moje deti žijú iný život ako som žila ja a tak to musí byť. Len mi povedz, čo má podľa teba urobiť človek, ktorý sa v zrelom veku chce zamestnať?
Ja som reagovala na tvoj príspevok o ľuďoch v päťdesiatke, nie na článok.
Na článok radšej nereagujem, môj pohľad je veľmi subjektívny a ovplyvnený situáciou, v ktorej sa nachádzam.
Bol jedným z tvorcov ročného zúčtovania. Pamätám si veľmi dobre, aké zmätky to boli. Na školeniach namiesto toho, aby odpovedal na otázky, rozprával len o tom, že oni za to nemôžu, že to mysleli inak, ako to bolo schválené.
Tie súhlasy na porade - nediv sa, veď kto druhý by mal vedieť odpovedať, ak nie ten, čo to má na svedomí.
Mihála nemusím - pre mňa je príliš slizký. Ale počkám si, čo urobia. Koľko bude v ich riešeniach logiky, koľko sociálnosti, koľko urobia pre ľudí, čo sú na sociálne zákony odkázaní a koľko urobia pre tých, čo napríklad financujú svojim deťom futbalový klub.
Re: marecek a JR
Ešte stále žijú ľudia, ktorí za socíku mali to šťastie (o tom, či je to šťastie, by sa dalo polemizovať) a našli v zamestnaní istým spôsobom naplnenie svojho života. Nikdy nemali pocit, že chcú robiť niečo iné a nemali ani dôvod ísť robiť niečo iné. Vedomosti a skúsenosti nadobúdali v rámci svojho odboru. Ak takýchto ľudí zastihne v päťdesiatke či po päťdesiatke prepúšťanie, majú naozaj len veľmi malú šancu na uplatnenie. Áno, každý sme strojcom svojho šťastia, ale vaše videnie je príliš čierno-biele.
Odporúčame