Tu vôbec nejde o to, aby sa mal ako prepravovať tovar. Naše prekladisko zíva prázdnotou a koľaje tiež. Z Čiernej by bol ring voľný. Ide však o to, aby sa prekladalo v Rakúsku. Samozrejme, že je Rusom jedno, kadiaľ sa tam dostanú.
Tu vôbec nejde o to, aby sa mal ako prepravovať tovar. Naše prekladisko zíva prázdnotou a koľaje tiež. Z Čiernej by bol ring voľný. Ide však o to, aby sa prekladalo v Rakúsku. Samozrejme, že je Rusom jedno, kadiaľ sa tam dostanú.
Ale nech mi ten výmenný lístok pošlú mailom. Stačí, že človek ide na vyšetrenie a osobne si musí o týždeň prísť pre výsledky. Ak sa netrafil obvoďák do diagnózy, tak opäť iné vyšetrenie a opäť ísť pre výsledky. Keď náhodou niekoho chytí nejaká neplecha, celá dovolenka v čudu...
Tak čítacie zariadenie si môže kúpiť ktokoľvek. Fajn. A aké údaje o majiteľovi bude čip obsahovať? Predpokladám, že meno, priezvisko, adresu, telefónne číslo...
Pani Jolana Lazbnibatová ma dojala: "Na konkurz učiteľov prišiel elegantný mladý muž s kufríkom. Povedal, že ráno priletel z Londýna a večer sa tam vracia, že prišiel iba kvôli nám. Bolo vidno, že to naozaj chce robiť, že mu na učení u nás záleží."
Tak to musel byť tvrdý konkurz...
Možno chcela manifestovať práve toto (alebo tvorcovia relácie). Nevidela som tú reláciu, ale ak má to dieťa dva roky, naozaj nešlo o ukojenie jeho hladu. Skôr o ukážku postoja. No a teraz je len na nás, či ho schvaľujeme alebo nie. Mňa to nepoburuje, hoci by som to nikdy nedokázala urobiť. Viac ma vytáčajú krvavé sadistické scény, ktoré vysielajú televízie v čase, keď môžu pozerať televíziu malí diváci. Pani kojila. Nemusela, ale urobila to v priamom prenose. Nič viac, nič menej. Pre niekoho to je prejav materstva, pre niekoho prejav nízkej inteligencie či akéhosi druhu exhibicionizmu. Buďme radi, že sa jej manželovi nechcelo kadiť.
Je tu niekto poľovník? Ako ďaleko od obce alebo obývaného miesta môžu poľovníci strieľať?
To je dôkaz toho, ako ďaleko žijú tvorcovia zákonov od reality. Škoda sa rozčuľovať.
Raz za rok alebo raz za dva roky. No to som múdrejšia, ako často mám nárok.
No doteraz si všetky zmeny robil na pošte na predpísanom tlačive. To má pošta s tým spoločné. Ak to vysielajú, tak je to dobre. Mohli to urobiť skôr. Bol si u nich na Benediktiho ullici? Ja áno. Naozaj zážitok. Je som si vyhubovala, nebola som tam viac ako 8 minút. Ale tí starí a chorí ľudia s vozíkmi, barlami...plné chodby a pre nich stres. Všetko úplne zbytočne...
Never tomu! My sme nášmu privandrovalcovi kocúrovi aj myši chytali, že či ich bude žrať. Nežral. Ovoňal a vymraučal si Whiskas :D
Pevne verím, že po tejto medializácii budú mať z koncesionárskych poplatkov ešte menej ako mali. Podľa mojich informácií je množstvo dôchodcov, ktorí ani netušia, že môžu platiť polovičnú sadzbu. Bola som svedkom rozhovorov pred poštou. Jeden po druhom si chodili pre tlačivo na polovičné dávky. Problém je, že ani vedúca pošty nevedela (alebo neinformovala), že už to tlačivo neplatí, že musia poslať doklady priamo RTVS. Spot v televízii tiež neznel zrozumiteľne, svokra len mávla rukou, že to sa týka len tých, čo to ešte nemajú vybavené. No trt makový. Keď to pochopila, dobre sa rozčúlila. Ale koľko je takých, čo im to nemá kto povedať, vysvetliť?
To naozaj nevedia prevziať databázu dôchodcov od pôvodnej firmy? Videl toto svet, aby takto preháňali dôchodcov? Keby aspoň na stránke presne uviedli, aké tlačivo kto má poslať a dali možnosť stiahnuť si to a vyplniť. V tomto štáte nám už nič nepomôže, nechávame si srať na hlavu vo všetkom...
Majú obyvatelia aj návrh, kde by to bolo možné umiestniť?
Poznám tu v dedine už zopár ľudí a viem, že každý to svoje zviera nejakým spôsobom má rád, aj keď to nedáva okato najavo.
Dobre. Inak. Celý život som neznášala mačky. Naozaj z duše. Priam geneticky vrodená alergia. Čo čert nechcel, keď sme sa mali sťahovať do rodinného domu, dostala som kocúra. Teda - nedostala, bol vypustený v nádejnom domove u nás v záhrade, lebo ho nemali kam dať. Mestský kocúr, ktorý v živote nevidel ani trávu, len garsónku, sprchovací kút a balkón. Keď prvýkrát zbadal sliepku, klesla mu sánka a nechápavo na ňu hľadel. Keď sa za ňou rozbehol, praštil do pletiva, ktoré tiež nepoznal. Keďže sme tam chodili len raz za pár dní, dúfala som, že ho tam už nenájdem a budem mať pokoj. Našla som ho. Ďalej by to bola príliš dlhá storry, kocúr u nás žije už ôsmy mesiac a zvykla som si na neho. Ba priam musím povedať, že ho mám rada. Až tak, že som ho dala vykastrovať. Lebo mi ho bolo ľúto. Nespáva síce so mnou v posteli, nekúpem ho, ale v pivnici ho nechám, ak sú tuhé mrazy. A nepáčilo by sa mi, keby som ho niekde našla zastreleného.
Vieš čo? Ak máš na to brmboš, vlastníš zbraň i zbrojný preukaz, choď za dedinu naháňať mačky. Menej je niekedy viac.
Odporúčame