Stále hovoríš o lese. Čo ak pri obci nie je les?
Stále hovoríš o lese. Čo ak pri obci nie je les?
Stále si mi neodpovedal, ako rozoznáš túlavú mačku pri dedine. A to PS si strč niekam. Alebo si postrieľaj svoje deti, veď u cigánov sa kotia v hojnom počte, vyberieš si.
??? Veď kocúr na záletoch je niekedy preč aj týždeň, kde ho pôjde majiteľ hľadať? Ty si naozaj myslíš, že dedinské mačky žijú vo voliérach? Alebo že ich ľudia majú doma v kuchyni? Na dedine žijú mačky vonku, nikto ich nesleduje, kade behajú. Kam si predstavuješ, že tú mačku niekto zavrie?
Nie som ani ochranár, ani nepatrím k Slobode zvierat. Len keď stretnem mačku, tak nie každú poznám, neviem, či je druhého či tretieho suseda alebo z opačného konca dediny. Ani to, či má pána alebo nie. Ako to chceš riešiť? Ako chceš rozoznať tie, čo sú túlavé a tie, čo sú práve na vohľadoch?
Čiže kocúrov vykynožiť. Veď je to škodná, nie? Komu budú chýbať? Aj psy - aký je z nich úžitok? Potom môžeme pokračovať. Napríklad dôchodcami...
Mačky povinne na vodítku? Tipujem, že aj náhubok by mali mať, keby si zmysleli niekde na dvore ulapiť vtáčika...
Ehm...A u vás sa mačky vodia na vodítku? Lebo náš kocúr si odchádza kedy chce a prichádza kedy chce. Mám ho dať za to utratiť?
Lebo štát musí platiť viac vozokilometrov žltým a nezostalo mu prevádzku ostatných. :)
Tak tak. Veľmi pekné. Škoda, že ľudia s charakterom nemajú dosť silné žalúdky na politiku...
Nechcem ti do toho rýpať, matematika nepustí. Ale štátny dopravca si nemôže a ani nikdy nemohol dať podmienku, koľko osobokilometrov odvezie. V tom je háčik, že sa vždy naťahovali, koľko im zaplatia osobokilometrov. Samozrejme, že ak máš možnosť, zahustíš dopravu, dotiahneš ľudí. Ale doteraz sa štátna doprava vždy len okresávala. Tak sa ťažko zvyšuje počet cestujúcich.
Je to najmä najlacnejšia antikoncepcia, ak je robená zo zdravotných dôvodov. Ženy,ktoré už majú deti, sa nemajú čoho báť.
Myslíte si, že tí mladší majú viac energie a pevnejšie nervy? Majú viac síl bojovať s veternými mlynmi? Nezostanú nám tu len nadnárodné reťazce?
Začnem niekde úplne inde. Mali sme pomaturitné stretnutie po tridsiatich rokoch. V čase prevratu sa väčšina mojich spolužiakov chopila podnikania. Odvaha im nechýbala (na rozdiel odo mňa), pobrali si úvery a darilo sa im. Teraz sú to už zrelí páni takmer päťdesiatnici. Na stretávke takmer každý z nich hovoril o tom, že je už unavený. Že síce majú zabezpečené rodiny, postavené domy, pokúpené drahé a výkonné autá... Ale že už ich to nebaví. Odrazu ľutujú, že neboli so svojimi deťmi vtedy, keď ich potrebovali. Že teraz by chceli ísť s nimi na dovolenky ale že deti s nimi ísť nechcú. Hovorili aj o problémoch v podnikaní. O zákonoch,ktoré hádžu polená pod nohy, sťažujú každodenný život. Väčšina z tých mojich spolužiakov okresali firmy, prípadne zrušili niekoľko, ktoré už ich nebavili a poprepúšťali zamestnancov. Povedali si, že do dôchodku už si chcú len užívať, pokojnejšie žiť. Ja som napočítala rádovo stovky prepustených ľudí. Kto ich zamestná?
Landi, možno vstúpili vtedy, keď príjem mali. Druhá vec je, že mnohí sú tak nezorientovaní, až je to nezodpovedné.
Podľa tej poslednej vety vlastne lekárov ani nepotrebujeme...
Odporúčame