Prepúšťanie: Zákonník ani dane, podstata je inde
Začnem niekde úplne inde. Mali sme pomaturitné stretnutie po tridsiatich rokoch. V čase prevratu sa väčšina mojich spolužiakov chopila podnikania. Odvaha im nechýbala (na rozdiel odo mňa), pobrali si úvery a darilo sa im. Teraz sú to už zrelí páni takmer päťdesiatnici. Na stretávke takmer každý z nich hovoril o tom, že je už unavený. Že síce majú zabezpečené rodiny, postavené domy, pokúpené drahé a výkonné autá... Ale že už ich to nebaví. Odrazu ľutujú, že neboli so svojimi deťmi vtedy, keď ich potrebovali. Že teraz by chceli ísť s nimi na dovolenky ale že deti s nimi ísť nechcú. Hovorili aj o problémoch v podnikaní. O zákonoch,ktoré hádžu polená pod nohy, sťažujú každodenný život. Väčšina z tých mojich spolužiakov okresali firmy, prípadne zrušili niekoľko, ktoré už ich nebavili a poprepúšťali zamestnancov. Povedali si, že do dôchodku už si chcú len užívať, pokojnejšie žiť. Ja som napočítala rádovo stovky prepustených ľudí. Kto ich zamestná?