Ehm...A u vás sa mačky vodia na vodítku? Lebo náš kocúr si odchádza kedy chce a prichádza kedy chce. Mám ho dať za to utratiť?
Ehm...A u vás sa mačky vodia na vodítku? Lebo náš kocúr si odchádza kedy chce a prichádza kedy chce. Mám ho dať za to utratiť?
Lebo štát musí platiť viac vozokilometrov žltým a nezostalo mu prevádzku ostatných. :)
Tak tak. Veľmi pekné. Škoda, že ľudia s charakterom nemajú dosť silné žalúdky na politiku...
Nechcem ti do toho rýpať, matematika nepustí. Ale štátny dopravca si nemôže a ani nikdy nemohol dať podmienku, koľko osobokilometrov odvezie. V tom je háčik, že sa vždy naťahovali, koľko im zaplatia osobokilometrov. Samozrejme, že ak máš možnosť, zahustíš dopravu, dotiahneš ľudí. Ale doteraz sa štátna doprava vždy len okresávala. Tak sa ťažko zvyšuje počet cestujúcich.
Je to najmä najlacnejšia antikoncepcia, ak je robená zo zdravotných dôvodov. Ženy,ktoré už majú deti, sa nemajú čoho báť.
Myslíte si, že tí mladší majú viac energie a pevnejšie nervy? Majú viac síl bojovať s veternými mlynmi? Nezostanú nám tu len nadnárodné reťazce?
Začnem niekde úplne inde. Mali sme pomaturitné stretnutie po tridsiatich rokoch. V čase prevratu sa väčšina mojich spolužiakov chopila podnikania. Odvaha im nechýbala (na rozdiel odo mňa), pobrali si úvery a darilo sa im. Teraz sú to už zrelí páni takmer päťdesiatnici. Na stretávke takmer každý z nich hovoril o tom, že je už unavený. Že síce majú zabezpečené rodiny, postavené domy, pokúpené drahé a výkonné autá... Ale že už ich to nebaví. Odrazu ľutujú, že neboli so svojimi deťmi vtedy, keď ich potrebovali. Že teraz by chceli ísť s nimi na dovolenky ale že deti s nimi ísť nechcú. Hovorili aj o problémoch v podnikaní. O zákonoch,ktoré hádžu polená pod nohy, sťažujú každodenný život. Väčšina z tých mojich spolužiakov okresali firmy, prípadne zrušili niekoľko, ktoré už ich nebavili a poprepúšťali zamestnancov. Povedali si, že do dôchodku už si chcú len užívať, pokojnejšie žiť. Ja som napočítala rádovo stovky prepustených ľudí. Kto ich zamestná?
Landi, možno vstúpili vtedy, keď príjem mali. Druhá vec je, že mnohí sú tak nezorientovaní, až je to nezodpovedné.
Podľa tej poslednej vety vlastne lekárov ani nepotrebujeme...
Tiež mám nejaké skúsenosti. Ako prostriedok proti prvej bolesti je tá studená voda naozaj najlepšia. Išlo o obareninu asi 40cm2. Zaberalo. Pokiaľ ide o hojenie, aj s bielkom z vajíčka mám svoje pozitívne skúsenosti. Ľahšiu popáleninu hneď po ochladení vodou natriem bielkom a je viditeľný rozdiel v hojení natretého a nenatretého miesta. Takže aj keď sa to neodporúča, mne to zaberá. Samozrejme, že si človek nenatrie bielkom nejakú hlbokú popáleninu...
Ale podľa návrhov by bola vlastne slovenská tvorba diskriminovaná, ak by pôvodná slovenská pieseň bola naspievaná v inom jazyku ako je slovenčina. A čo orchestrálky?
Mne vôbec nejde o to, aby podnikateľ zamestnávateľ dával "nemecké platy". Podnikateľ ak chce podnikať, nerobí to kvôli tomu, aby zamestnával, ale v prvom rade preto, lebo chce zarobiť. Samozrejme, že si to má vypočítať tak, aby naozaj zarobil. Ale nie na úkor odvodov za zamestnanca. Ak získa dostatok pracovných síl za mzdu, ktorú ponúkne a uživí ho to bez toho, aby podvádzal, všetka česť. Ak to nedokáže, tak potom nech radšej nepodniká a sám sa skúsi zamestnať. Ešte som od roku 1989 nespoznala zamestnávateľa, ktorý by nejakým spôsobom nepodvádzal tento štát. O nečestnosti voči zamestnancom ani nehovorím. Takže ma ťažko presvedčíš, že poctivých je väčšina.
Ešte dodám,že som nemyslela len na dohody. Ide o to, že mnohí (väčšina?) zamestnávatelia vyplácajú "na papieri" len časť mzdy a druhú časť načierno. Zamestnanec si s tým neporadí. Prečo napríklad Ministerstvo práce neponúkne pomoc zamestnancom formou nejakej "bonz linky"? Lebo to asi nie je v záujme tohto štátu... Ja už naozaj neviem, kam spejeme.
Zasa ide o to, čo považujeme za zneužívanie dávok... V súvislosti zo sociálnym systémom mi ale napadá, že situácia by bola úplne iná, ak by zamestnávatelia nezamestnávali načierno a odvádzali by odvody zo všetkých príjmov. V posledných 10 rokoch som nemala jediného zamestnávateľa, ktorý by odvádzal za mňa dane a odvody z celého príjmu. Nevrav mi, že som s tým nemala súhlasiť. Skúsila som to raz a bola som do dvoch dní "odídená". Odvtedy držím hubu a krok. A v tom je ten problém, ľudia sa boja, lebo niet roboty.
Odporúčame