Užitočné informácie.
Chlapče, život je pestrý. Spravodlivosť ťažko nájsť. Keď dobre hľadáme, nájdeme vždy niečo pozitívne ;)
ji_ji, ver tomu, že sú to reálie. Presne v tom je problém. Všetci vieme, ako by sme riešili problémy tých druhých. Len málokto sa naozaj vie vžiť do ich situácie a precítiť to, čo ich trápi.
Ako to myslíš lacnejších veľkých bytov? Prečo by babka mala byt predávať lacnejšie, ako sú na trhu? Mimochodom, veľkých bytov je na trhu dosť...
Inak zdravím, chlapče, a želám všetko dobré. Ja už idem spať, ráno treba na panské... :)
Ja som mame radšej prispievala na domácnosť, ako by som ju mala presťahovať. Dožila v pokoji doma. Som spokojná.
Možno je to iné, ak sa sťahuješ do domu, ktorý postaví nejaká firma. Iné je to je, ak ten dom v pote a krvi postavíš sám. Odoprieš si všetky dovolenky, všetky zbytočnosti, voľné víkendy. Len drieš ako kôň. Ach, ťažké to je.
Tých rodičov živia rodinné prídavky. Okamžite by na ne stratili nárok. Čo potom? Kto ich zamestná? (Bez ohľadu na to, či záujem o prácu majú). Ďalší problém - čo s deťmi po osemnástke?
Čo má podľa teba urobiť starý človek, ktorý zostal sám? Predať trojizbový byt za cca 80 tisíc a kúpiť si 1-izbový alebo dvojizbový za 65-75 tisíc? Hm? To má aký význam?
Nebudem ti písať o tom,že to má citové hľadisko. Ale keď už si taký realista, tak povedz, za koľko prenajme tú izbu? Za 50€ na mesiac? Za 100? Koľko stojí strata súkromia? Deliť sa o záchod a o kúpeľňu? O kuchyňu a pokojný život? Alebo si myslíš, že podnájom hľadajú len dobrí ľudia? Kto za ňu vyplní daňové priznanie, aby zaplatila daň z prenájmu? Čo tým vlastne získa? Toľko, aby nemusela odísť z vlastného domu?
Tomu sa hovorí sociálna demokracia, však?
Podľa mňa by to stálo za pokus. Nie všade, ale aspoň to niekde skúsiť.
Rozmýšľam, čo taká babka, čo žije blízko Bratislavy a má 35-ročný dom, ktorý postavila s dedkom za ťažko zarobené peniaze a pôžičku. Dedko splatil pôžičku a a zomrel. Ona má dôchodok niekde okolo minima. Záhrada 20 árov, trhová hodnota nehnuteľnosti - no čo myslíte? Poviete si - nech ho predá! Ale kam pôjde? Kto jej tam pomôže? S kým sa porozpráva? Má svoje susedy, známych, svoj obchodík, svoje kvety, svojho psa...Napriek tomu, že ledva prežíva, býva vo svojom. Túžila po tom celú mladosť. Naškriabe na základné potraviny, šatstvo už jej netreba. Oj, ani netuší, v akom luxuse žije...
Ujo, na tvojom mieste by som sa Bratislave zďaleka vyhýbala, aby si mohol pokojne spávať.
Neodpovedal si mi, prečo navštevuješ tie nákupné centrá, keď sa ti tam nepáči.
Dobre. Tak skúsim inak:: Chodíš nakupovať iba v Bratislave alebo sa aj pohybuješ po Slovensku? Ja napríklad nevidím rozdiel v prístupe predavačov medzi Bratislavou, Nitrou, Žilinou či iným mestom.
Ten článok je o Bratislave. Ty si napísal reakciu, v ktorej tvrdíš, citujem: "Ochota vyjst zakaznikovi v ustrety, urobit extra krok, kvoli ktoremu by sa vratil, neexistuje." Nuž, koľkokrát si bol v nákupnom centre? Prečo tam chodíš? Sú aj iné obchody.
Ten, kto nedodržal predpisy, bol Čech.
To by chcelo štátne podniky. Minimálne na východe. Namiesto podpory by dostávali mzdu. Nestačia aktivačné práce. Potrebujú niečo, čo by ich motivovalo. A čo by vyrábali? Nejaký spotrebný tovar, ktorý človek kupuje, či je bieda alebo nie.
Môžete mi dávať mínusiek, koľko chcete. Aj tak nás nevytiahne z biedy nič iné, len to, že bude čo najviac ľudí pracovať a napĺňať štátnu kasu.
Podľa mňa by sa mali snažiť zamestnať čo najviac ľudí. To nám naplní kasu viac, ako daň z luxusu.
Odporúčame