Príliš sme si zvykli na plné chladničky...
George, chcel si napísať spotrebiteľská NEkultúra ;)
Ale keď nad tým uvažujem, premietajú sa mi v hlave spomienky na časy po revolúcii. Keď ceny za potraviny a tovar vyskočili a naše platy (už vôbec nie materský príspevok) zostali. Ako sme každý deň rozmýšľali nad tým, kde kúpiť všetko čo najlacnejšie. Ako som deťom "prideľovala" mlieko, aby sa všetkým ušlo, ako som im túžila každý deň kúpiť aspoň po jednom jogurte. Ako som zúrila, keď najstarší zničil nohavice, lebo už ich nikto po ňom nemohol nosiť. Ako im zatekalo do topánok a ja som sa, neveriaca, modlila, aby do výplaty nepršalo. To všetko je už za mnou, už sú to len zlé spomienky. Ale zostalo to vo mne. Celý život mi nejde o nič iné, len aby rovnaké starosti raz nemali moje deti. George, radšej budem mať stres z nakúpeného ako z toho nenakúpeného ;) Ešte ťa chcem ubezpečiť, že za socializmu som o takom strachu ani nechyrovala. Keď deti niečo potrebovali, tak som to kúpila. Nebolo to také farebné ako dnes, ale určite to bolo.