To sa hovorilo aj o tých, čo začali čítať knihy...
To sa hovorilo aj o tých, čo začali čítať knihy...
Inak mňa to naozaj zaujíma, ja som si myslela, že je dnes väčšina obchodov zatvorená.
Ďuri, ako vieš, koľko bolo v stánkoch konzumu ľudí? :)
Akosi sa mi to prestalo páčiť. Za mladi som zažila, spomienky sú. V súčasnosti to už upadá a nie je mi toho zvyku ľúto. Dnes sme šli popoludní (okolo šestnástej) autom po centre mesta a na chodníku kričiac utekala slečna na vysokých podpätkoch s kabelkou a igelitkou (asi z práce) a za ňou nejaký už podnapitý mládenec s vodou. Nestíhal jej, ale ona v zúfalstve chcela prebehnúť na druhú stranu ulice a vbehla nám rovno do cesty. Samozrejme, išli sme ledva 40 a nič sa nestalo. V tej chvíli ju ten trtko dobehol a "pohotovo" ju pooblieval. Hrdina. Ona už so slzami: "Ako pôjdem takto do vlaku?" Mala na sebe tenkú blúzku a svetrík. Teplo už nebolo, začal pofukovať vietor.
Nič proti oblievačke, ale je iné, ak čakajú dievčatá na mládencov doma a iné, keď ju niekto odchytí v meste cestou z práce. Inak za mojich mladých čias sa hovorievalo, že poobede polievajú len pošťatí. No tento bol hádam už aj posratý.
Biblia vedie ľudí k pokrytectvu. Aby nenasrali boha, tak si to chodia odmodliť, ale nežijú lepší život.
Ale ale ale... Ja som mala spolužiakov cigánov, moje deti tiež chodili do triedy s cigánmi. Žiadne výnimky. Aj medzi nimi bolo zopár lenivcov, aj medzi ostatnými. Keď matka nepošle dieťa do školy, nepôjde. Ak by boli internátne školy, deti by spoznali, čo je posteľ pre seba, čisté oblečenie, teplá vody, splachovací záchod, jedlo niekoľkokrát denne, určite by boli radšej v škole ako doma v chatrči na handrách a bez poriadneho jedla. Verím tomu, že by si rozmysleli, kde chcú žiť, ako chcú žiť a kde chcú plodiť deti.
Prínosom pre nich je vzdelanie. Keď to nedokážu dobrovoľne, treba vzdelávať ich deti, aby netrpeli kvôli rodičom.
Ak si myslíš, že nie, napíš, čo je pre našich cigánov prínosom. Aké spravodlivé pravidlá tu nemáme, ktoré im umožnia žiť inak.
Neviem, ako je to dnes. Ja vlastne ani neviem, ako to bolo kedysi, lebo som sa nesprávala ako iné ženy. Nechcela som byť sama a pri tom som si bola vedomá, že žiadny muž so mnou žiť nebude. Muži hľadali krásne a múdre ženy. Ja som ňou nebola. Ale sama som nechcela zostať. Tak som hľadala niekoho, s kým by som mohla mať dieťa. V tých časoch boli slobodné mamičky takmer také populárne ako dnes. Podvedome som hľadala muža, ktorý má genetický materiál podľa mojich predstáv. Aby bol zdravý, inteligentný, dobrý, tolerantný, rozvážny. Našla som správny genetický materiál. Nad očakávania. Žijeme spolu už 26 rokov a vychovali sme tri deti. Nie vždy nám bolo ľahko, ale nikdy ma nezaujímala hrúbka jeho peňaženky. To bola len nepodstatná maličkosť.
V podstate máš pravdu. Ale ten bordel si robia aj tak. A nemá ho kto odpratať. Keď nebudú dostávať dávky na deti, nebudú mať z čoho platiť výživné štátu. Tak si to budú musieť odrobiť. Odprace sa bordel a možno ani nebudú mať toľko času a energie na plodenie ďalšieho potomstva :D
Áno, vyživovacia povinnosť by bol problém. Museli by si to odmakať dajme tomu pri odpratávaní bordelu. Ale už len to, že by ich neživili sociálne dávky na deti, ktoré z toho aj tak nič nemajú.
Mriežka, šancu integrovať sa mali. Po roku 1989 ju prestali využívať. Dovtedy ju využívali len preto, lebo boli k tomu donútení. Ak nerobili, sedeli v base. Takže ako má podľa teba vyzerať "šanca na integráciu"?
Odporúčame