Do vypuknutia SNP na Slovensku vojna prakticky nebola - nepočítam slovenské územie, ktoré si prisvojila maďarská fašistická vláda - Košice, SNV, juh Slovenska a atď. Keď prišli do domu partizáni so samopalmi a pod. - pomáhali im Slováci, keď bolo SNP potlačené a prišli do domu Nemci so samopalmi, tiež aby si zachránili životy im pomáhali. Pritom mali v dome ukrytých židov, zranených partizánov - zdraví partizáni ušli do hôr. Nie každý partizán sa správal ako hrdina. Bola vojna, všetci boli postihnutí vojnou, v ktorej im zabili najbližších príbuzných, v ktorých kypela zlosť a pomsta. Mám "najradšej" chválenkárske reči tzv. partizánov, ktori v roku 1944 mali 14 - 15 rokov. Nebudem menovať. Teraz je strašne veľa ľudí múdrych, ale za povstania by boli pokakaní. Málo sa hovorí ako partizánska jednotka zavraždila pri Martine neozbrojenú nemeckú misiu žien a detí ešte pred 29.8.1944 - SNP. Treba triezvo posudzovať dejiny, ktoré sa vždy "menia - prispôsobujú".