Vo svojom príhovore p. prezidentka ako zvyčajne demonštrovala svoju veľkosť, jej prejav mal všetko, čo mal mať, vyhýbala sa akýmkoľvek útokom na svojich neprajníkov z radov súčasnej opozície, či na kroky terajšej vládnej garnitúry a poukázala na potrebu spoločného úsilia prekonať tieto ťažké časy, darmo tu na ňu budú diskutéri ziapať, uveličení vlastnou lexikou, že akí sú oni vtipní, to je tak jediné, čo majú vo svojom verbálnom repertoári, o čo lepšie sa počúvajú prejavy p. prezidentky v porovnaní s nenávistnými výlevmi expremiéra a jeho dvorného mudrlanta, ktorého meno sa nevyslovuje, už som to, a určite nielen ja, spomínal, že práve títo dvaja priam ukážkovo reprezentujú všetko to, proti čomu protestovali generácie pred viac ako tridsiatimi rokmi, účasť pohrobkov bývalého režimu, o ktorom spievajú doslova ódy, na dnešnom výročí je bezočivosť toho najhrubšieho zrna, mohli sa radšej ukázať na protestoch v súvislosti s vraždou novinára a jeho snúbenice, to by ich národ hnal...