Veľmi výstižne to pomenovala Iryna z Chersonu. Navštívili sme ju v roku 2023, nedlho potom, ako Rusi vyhodili do vzduchu Kachovskú priehradu a jej dom sa ocitol pod vodou.
"Nikto ich nevolal. Vravia, že nás prišli oslobodiť. Rabovali, znásilňovali, vraždili. Teraz sa nás pokúsili utopiť ako mačence. A to vravia, že sú naši bratia. Čo by asi spravili, keby neboli?"
Ruská propaganda roky rozprávala príbehy o „zákaze ruštiny na Ukrajine“. V skutočnosti ruština na Ukrajine nikdy zakázaná nebola – vyučovala sa na školách, používala v médiách aj v obchode. Milióny Ukrajincov doma bežne hovorili rusky a súčasne sa cítili byť hrdými občanmi Ukrajiny. Keď sa však na ich mestá zniesli ruské rakety, veľmi rýchlo pochopili, že najväčšou hrozbou nie je Kyjev, ale Kremeľ.
