Tuzexové autá: Sen spoza opony nebol pre každého
Prečítal som si celú diskusiu a prispievajúci ma vrátili do časov, keď som bol mladý a bolo mi hej...ako tak trochu nad tým teraz rozmýšľam, ako som len dokázal prežiť, keď som nemal to, čo terajším mladým chýba k životu...?...
Teda, aby som nebol sebecký, ako vlastne dokázali prežiť všetci tí, ktorí v tých rokoch boli mladí, budovali socializmus, niektorí si postavili domy, kúpili autiaky, chodili na dovolenky k moru a hlavne, ako to že si dokázali založiť rodiny a vychovať deti, finančne ich podporovať v štúdiu, keď nemali všetky tie pôžitky, ktoré terajším mladým chýbajú...a ani bón-bony nemali...?
Začínam mať podozrenie z toho, že sme boli asi všetci nejaká zvláštna kasta, mali sme nejaké nadprirodzené vlastnosti, ktoré sme stratili ihneď po tzv. nežnej revolúcii, nepíšuc o našich rodičoch, ktorí toho mali ešte menej ako my a aj tak nás dokázali slušne vychovať...alebo, sme boli chorí, pretože sme mysleli skôr na zabezpečenie rodiny a až potom na autiaky či iné pôžitky...?...