Ľúbim ťa. . . Milujem ťa. . . A čo láska?
Keď teba nič netrápi, nič nebúri, tak prečo by malo niečo búriť mňa? Či ty si taký VEĽKÝ "empatista", že cítiš, rozmýšľaš, aj rozhoduješ za iných, všetko vieš a všade si bol? Poznám len jedného takého, neverím, že si jeho dvojička.
Ty máš lásku rád? To ako zrelú broskyňu? Zješ ju a zoberieš si ďalšiu? Alebo ju máš natoľko rád, že sa na ňu toľko pozeráš, až ju necháš zhniť? Zrovnaj si to v hlave a potom píš o útočnosti, zlosti a negativizme. To zrejme píšeš podľa svojich stavov a nepoznáš nič iné. Netýraj sa hľadaním riešení pre mňa, keď ich nemáš pre seba.
A ty si tu po čo prišiel, či máš tu platenú prácu a ako vrátnik pustíš len koho chceš? Na to si príliš nikto, aby si o tom rozhodoval.
A zopakuj si pravopis, namiesto tých tvojich kostrbatých veršovačiek, ktorými sa chceš rovnať autorke. Na ňu nemáš, tak sa nestrápňuj!