Ty ma tu nemáš žiadne právo vyháňať z môjho domova. Daj si pozor, aby si ešte ty nešiel odtiaľto svinským krokom!
Ty ma tu nemáš žiadne právo vyháňať z môjho domova. Daj si pozor, aby si ešte ty nešiel odtiaľto svinským krokom!
Aj Hitler sa chopil moci na základe neférového demokratického procesu, presne ako títo vládni smradi. A prečo by som si ja mal zvykať na túto totalitnú vládnu chrapač!? Lebo mi to prikázal nejaký zvrhlý autistický psychopat? Daj sa liečiť ty totalitná zrúda!
To, čo sa dnes deje na Slovensku, v Poľsku, Maďarsku či v Rusku, je pre každého kriticky mysliaceho človeka výstražné blikajúce svetlo. Demokracia sa môže v okamihu zvrhnúť na klerikálny nacionalizmus – a Slováci to už raz za Tisa predviedli. Preto to neberiem na ľahkú váhu.
A Voltaire mal pravdu: „Ak prinútia ľudí veriť absurdnostiam, potom ich aj prinútia páchať krutosti.“
A toto sedí na Tisov klerikálny štát ako pérdel na šerbel!
Preto bojujem proti dogme – lebo nechcem, aby moje deti a vnúčatá žili v ďalšom klerofašistickom terore.
Takže, Filip, prestaň podsúvať otázku „čo mi spravili kresťania“. Nestrieľam po ľuďoch, ale po klerikálnej ideológii, ktorá ich už raz priviedla k masovej zrade a vraždám. A dnes sa ju snaží reinkarnovať naspäť.
Ako povedal Steven Weinberg:
„Dobrí ľudia robia dobré veci a zlí ľudia robia zlé veci. Ale aby dobrí ľudia robili zlé veci, na to treba náboženstvo.“
Filip,
vôbec tu nejde o to, „čo mne konkrétne spravili kresťania“. To je podsunutá a úplne chybná otázka. Ja nekritizujem ľudí za to, že iracionálne a infantilne veria v bludy, ale ich ideológiu a inštitúciu, ktorá zneužíva vieru na uzurpáciu monopolnej moci a snaží sa svoje náboženské autoritárske bludy diktovať všetkým ostatným občanom štátu. Veriaci sú často len iba detské obete demagogickej náboženskej emočnej indoktrinácie.
Narodil som sa v jednej hnusnej diktatúre – komunistickej. A nechcem umrieť v tej druhej, ešte hnusnejšej – klerofašistickej, akú sme tu mali za Tisa, keď tento „kresťanský štát“ vyvraždil vyše 70 000 nevinných občanov, vrátane detí. To nie sú „osobné animozity“, to sú dejinné fakty.
To, že každý má právo veriť v čo chce, je samozrejmosť – sekularita to práve garantuje. Ale cirkev už stáročia prekračuje tento rámec: nejde len o osobnú vieru, ale o monopol jednej ideológia a diktovanie zákonov, zasahovanie do školstva, legislatívy a práv iných. A to už nie je „moje presvedčenie“ proti „vašej viere“, ale obrana verejného priestoru pred dogmou.
Tvoja „Schrödingerova mačka“ o Bohu je tiež chybná analógia. Boh nie je „mŕtvy aj živý“, kým neotvoríme truhlu. Ide o to, že mimoriadne tvrdenia vyžadujú mimoriadne dôkazy. Kto tvrdí existenciu nadprirodzenej bytosti, ten má dôkazné bremeno – nie ten, kto ju spochybňuje.
A čo ak sa mýlim ja? V tom prípade som žil čestne, racionálne a podľa dôkazov – Boh by mal mať viac pochopenia pre úprimného skeptika než pre slepého nasledovníka dogmy. A čo ak sa mýliš ty? Čo ak celý život venovaný viere bol len slepá poslušnosť mýtu? Pascalova stávka funguje v oboch smeroch – a presne preto je najčestnejšie držať sa rozumu, nie strachu.
Niet divu, že samotné „Desatoro“ má v Biblii viacero verzií (Exodus 20, Exodus 34, Deuteronomium 5) a žiadna z nich nie je totožná. To samo o sebe natvrdo podkopáva tvrdenie, že ide o večný, jasný a nemenný morálny zákon.
Realita je jednoduchá: z Biblie si tie civilizačne„prijateľné prikázania“ museli vytrhnúť až moderní dogmatickí moralisti, aby sa vôbec dali falošne predávať ako nejaký základ celej svetovej civilizácie.
A toto je autentický obraz „Božích zákonov“ z Biblie, ktoré veriaci radi sterilizujú do pár „pekne znejúcich“ prikázaní. Ale originálne Desatoro, tak ako ho nájdeme v Exodus 20, obsahuje krvnú pomstu, hrozby trestov až do štvrtého pokolenia a príkazy k obetiam zvierat.
Čo je na tom „večnej morálky“ hodné? Boh, ktorý sa opisuje ako „horlivý, navštevujúci nepravosť otců na synech do třetího i čtvrtého pokolení“, je skôr kmeňový tyran než univerzálny milosrdný stvoriteľ. Už samotný fakt, že prikazuje stavať oltáre a prinášať zápalné obety, ukazuje, že ide o primitívny kultický kódex starovekého národa, nie o nadčasovú etiku.
A keď veriaci hovoria „nezabiješ, nepokradneš“ – zabúdajú, že hneď vedľa stojí zákaz stavať oltáre zo „tesaného kameňa“ alebo varovanie, aby kňazi pri vstupe k oltáru neodhalili svoj rozkrok. To len dokazuje, že Biblia nie je univerzálna kniha morálky, ale zbierka prastarých mýtov a rituálnych pravidiel, z ktorých si cirkev účelovo vyberala, čo sa jej hodilo.
Tvoja reakcia nie je argument, ale čistá osobná diskreditácia – klasický útok ad hominem. Keď nemáš fakty, začneš riešiť moju osobu a „zdravotný stav“. To je len dôkaz, že si bez argumentov. A k veci: Biblia sa nikdy nečítala len „v kontexte doby“. To je nadčasový kresťanský manuál od “vševediaceho boha”. Cirkev ju celé stáročia používala doslovne ako normu – na Bibliu sa odvolával Tiso pri podpise transportov, dnes sa na ňu odvoláva Putinov Kirill, Vatikán pri zákaze interrupcií či kňazstva pre ženy. Citovať pasáže o genocíde či diskriminácii nie je manipulácia – manipulácia je ich prekrúcanie na „metafory o láske“. Ak priznávaš, že biblická morálka je dnes neakceptovateľná, sama osebe nemôže byť univerzálnym základom etiky. Liberálna demokracia sa vie korigovať a priznať chyby. Biblia nie – cirkev len dodatočne zakrýva a prepisuje. A tvoje osobné útoky len dokazujú, že nemáš nič iné než primitívne výpady namiesto diskusie o faktoch.
Tvoja reakcia nie je argument, ale čistá osobná diskreditácia – klasický útok ad hominem. Keď nemáš fakty, začneš riešiť moju osobu a „zdravotný stav“. To je len dôkaz, že si bez argumentov. A k veci: Biblia sa nikdy nečítala len „v kontexte doby“. To je nadčasový kresťanský manuál od “vševediaceho boha”. Cirkev ju celé stáročia používala doslovne ako normu – na Bibliu sa odvolával Tiso pri podpise transportov, dnes sa na ňu odvoláva Putinov Kirill, Vatikán pri zákaze interrupcií či kňazstva pre ženy. Citovať pasáže o genocíde či diskriminácii nie je manipulácia – manipulácia je ich prekrúcanie na „metafory o láske“. Ak priznávaš, že biblická morálka je dnes neakceptovateľná, sama osebe nemôže byť univerzálnym základom etiky. Liberálna demokracia sa vie korigovať a priznať chyby. Biblia nie – cirkev len dodatočne zakrýva a prepisuje. A tvoje osobné útoky len dokazujú, že nemáš nič iné než primitívne výpady namiesto diskusie o faktoch.
To, že si hneď celú moju odpoveď manipulatívne odbil ako „kompenzáciu nedostatkov“ a navyše si ju zľahčil tvrdením, že som použil ChatGPT, je len klasické vyhýbanie sa vecnej debate. Aj keby som použil google, encyklopédiu, Vatikánsku knižnicu alebo databázu štúdií – podstata stojí iba na faktoch a argumentoch. Ty ale namiesto nich ideš cez dehonestáciu a osobné útoky na protistranu: psychologizovanie, podsúvanie motívov a spochybňovanie zdroja.
Ale fakty sa tým nijako nezmenia: cirkev presadila klerikálnu novelu Ústavy, Vatikánska zmluva dodnes ničí sekulárny charakter štátu a „pravda“ sa tu dlhodobo definuje nie kritickým rozumom, ale dogmatickým diktátom. To je reálna téma – a tú neprekryješ tým, že zo mňa falošne spravíš pacienta na terapii alebo používateľa nástroja, ktorý aj ty poznáš.
Takže prestaň hrať na osobné útoky. Chceš niečo vyvrátiť? Skvelé – vyvracaj argument, nie autora. Lebo presne toto je rozdiel medzi racionálnou diskusiou a dogmatickou klerikálnou kazateľňou.
To, že si hneď celú moju odpoveď manipulatívne odbil ako „kompenzáciu nedostatkov“ a navyše si ju zľahčil tvrdením, že som použil ChatGPT, je len klasické vyhýbanie sa vecnej debate. Aj keby som použil google, encyklopédiu, Vatikánsku knižnicu alebo databázu štúdií – podstata stojí iba na faktoch a argumentoch. Ty ale namiesto nich ideš cez dehonestáciu a osobné útoky na protistranu: psychologizovanie, podsúvanie motívov a spochybňovanie zdroja.
Ale fakty sa tým nijako nezmenia: cirkev presadila klerikálnu novelu Ústavy, Vatikánska zmluva dodnes ničí sekulárny charakter štátu a „pravda“ sa tu dlhodobo definuje nie kritickým rozumom, ale dogmatickým diktátom. To je reálna téma – a tú neprekryješ tým, že zo mňa falošne spravíš pacienta na terapii alebo používateľa nástroja, ktorý aj ty poznáš.
Takže prestaň hrať na osobné útoky. Chceš niečo vyvrátiť? Skvelé – vyvracaj argument, nie autora. Lebo presne toto je rozdiel medzi racionálnou diskusiou a dogmatickou klerikálnou kazateľňou.
A ešte by som dodal: toto má byť racionálna logická diskusia, nie jednostranné kázanie o láske a nenávisti. Ale vy veriaci, vy sa neviete odtrhnúť od tej zažitej kazateľskej šablóny: kto ma tu kritizuje, ten ma musí aj nevyhnutne nenávidieť. Ale tak to v racionálnom, civilizovanom a modernom svete už dávno nefunguje. Konštruktívna kritika je DNA demokracie, ktorá nás všetkých posúva dopredu a núti nás rozmýšlať a zlepšovať sa. Je to základ pokroku. Vy sa jednoducho neviete striasť emočnej náboženskej indoktrinácie – „my, tí správni kresťania“ verzus „vy, pohania, čo nás iba nenávidíte“. Mentalita „my veriaci vs. vy neveriace ateistické monštrá“ je váš modus operandi, ktorý v modernej spoločnosti už dávno nemá čo hľadať. Cirkev ho však v kostoloch dokola intenzívne reinkarnuje. Ako napísal Bertrand Russell: „Náboženstvo je pozostatok z čias, keď boli ľudia príliš slabí na to, aby pochopili svet.“ A presne preto sa drží pri živote cez emocionálnu manipuláciu a pocit večného ohrozenia.
To, čo tu predvádzaš, je falošné personalizovanie. Nekritizujem jednotlivých veriacich, ale cirkev ako manipulatívnu inštitúciu, ktorá stáročia despoticky pretláča svoju dogmu všetkým. To nie je nenávisť, to je racionálna a faktická analýza moci. Sekularita štátu nie je moja „jediná pravda“, ale základ slobody – žiadna cirkev, ani ideológia nesmie diktovať zákony. To máme v ústave a porušuje sa to. Práve katolícka cirkev pretlačila Vatikánsku zmluvu a teraz opätovne klerikálnu novelu Ústavy. Rešpektujem, že Ti vyhovuje rámec pravidiel, ale nemožno toto vnútiť celej spoločnosti cez náboženstvo. Kritické myslenie nie je hrozba, ale nástroj demokratického občana. Takže áno, obviňujem Ťa z odvádzania pozornosti: ja neútočím na infantilných veriacich, ale na cirkev, ktorá ich zmagorila a zjavne takto rozkladá sekulárnu demokraciu. Ak chceš diskutovať, bavme sa o faktoch – kto túto novelu napísal, aké dogmy obsahuje a prečo sekularita štátu chráni slobodu všetkých, aj samotných veriacich.
Tvoje tvrdenie, že „Bibliu treba čítať v kontexte doby“, je klasická apologetická úhybka. Ak je text údajne univerzálny a nadčasový, nemôžeš ho zakaždým pokrytecky relativizovať „dobovým kontextom“. Ako píše Bart D. Ehrman: „Biblické texty sú v rukách cirkevnej exegézy ako vosk – jasný príkaz na násilie sa vyhlási za metaforu, vhodné pasáže za univerzálnu pravdu.“ A Hector Avalos dodáva: „Samotná potreba donekonečna prekrúcať zverstvá na alegóriu je dôkazom etickej nedostatočnosti Biblie.“ Liberálna demokracia svoje excesy prizná a opraví. Cirkev ich zakryje hermeneutikou a falošnými výkladmi. Ak musíš donekonečna vysvetľovať, že text „nemyslel to, čo sa tam reálne píše“, tak to nie je žiadna večná pravda, ale len veľmi problematická ideológia.
„Desatoro ako univerzálna etika“ je čistý podvod. Zákazy vraždy či krádeže existovali už v Chammurapiho zákonníku (18. stor. pred n. l.), u Egypťanov či Grékov. Biblia si ich len privlastnila a obmedzila na vlastný kmeň. „Nezabiješ“? V hebrejčine znamená len „nezavraždíš člena svojho spoločenstva“. Zároveň tá istá Biblia prikazuje genocídy (Dt 20,16–17), upaľovanie žien (Lv 21,9), kameňovanie detí (Dt 21,18–21). „Nebudeš krivo svedčiť“ platí len voči „blížnym“, cudzinci boli legitímnym cieľom podvodu. Apologéti to prekrúcajú metaforami a falošnými výkladmi, ignorujú krvavé pasáže a predstierajú, že bez Biblie by neexistovala morálka. V skutočnosti moderná etika a ľudské práva vznikli až v osvietenstve – proti cirkevnej teokracii. Kresťanskí apologéti sú len morálni šarlatáni, čo zakrývajú krvavé dedičstvo a vydávajú ho za svetový “kompas“. V skutočnosti je to len dogmatický manuál poslušnosti a násilia, ktorý so slobodou a humanizmom a dnešným právnym štátom nemá vôbec nič spoločné.
Tvoja reakcia nie je argument, ale čistá osobná diskreditácia – klasický útok ad hominem. Keď nemáš fakty, začneš riešiť moju osobu a „zdravotný stav“. To je len dôkaz, že si bez argumentov. A k veci: Biblia sa nikdy nečítala len „v kontexte doby“. To je nadčasový kresťanský manuál od “vševediaceho boha”. Cirkev ju celé stáročia používala doslovne ako normu – na Bibliu sa odvolával Tiso pri podpise transportov, dnes sa na ňu odvoláva Putinov Kirill, Vatikán pri zákaze interrupcií či kňazstva pre ženy. Citovať pasáže o genocíde či diskriminácii nie je manipulácia – manipulácia je ich prekrúcanie na „metafory o láske“. Ak priznávaš, že biblická morálka je dnes neakceptovateľná, sama osebe nemôže byť univerzálnym základom etiky. Liberálna demokracia sa vie korigovať a priznať chyby. Biblia nie – cirkev len dodatočne zakrýva a prepisuje. A tvoje osobné útoky len dokazujú, že nemáš nič iné než primitívne výpady namiesto diskusie o faktoch.
Zhrnutie
Holzerov text je plný:
• slamených panákov (podsúva oponentom extrémne postoje, ktoré nemajú),
• prekrúcania pojmov (sekularizmus = útok, ochlokracia = kritika),
• emocionálnych manipulácií (Kristus, zákaz Biblie),
• falošných príčin a inverzií obete (kresťania vraj chránia demokraciu, hoci v skutočnosti presadzujú teokraciu).
7. „Keby Kristus dnes prišiel, Bojničan a Cigániková by ho obvinili z hate speech.“
• Manipulácia: absurdná hypotéza, ktorá má len emocionálne pobúriť.
• Klam: apel na city (pathos), ad absurdum – nemá žiadnu faktickú oporu.
⸻
8. „Kresťania nie sú hrozbou pre demokraciu, sú jej poslednou prekážkou pred rozpadom.“
• Nepresnosť: historické fakty hovoria opak – cirkev opakovane podporovala autoritárske režimy (fašizmus, frankizmus, slovenský štát).
• Klam: nepodložené tvrdenie – Holzer ničím nedokazuje, že práve kresťania držia demokraciu nad vodou.
⸻
9. „Demokracia bez kresťanov nebude demokraciou.“
• Manipulácia: podsúva, že demokracia = kresťanstvo, čo je falošná rovnosť. Demokracie fungujú aj v sekulárnych krajinách (Švédsko, Japonsko).
• Klam: falošná príčina – spája pretrvanie demokracie s vierou, hoci kauzalita neexistuje.
4. „Sekularizmus sa zmenil na kladivo, ktorým mlátia kresťanov po hlave.“
• Nepresnosť: sekularizmus nie je útok na vieru, ale ochrana pred tým, aby sa jeden svetonázor vnucoval všetkým.
• Klam: inverzia obete a agresora – kresťania sú prezentovaní ako obete, hoci to práve cirkev tlačí dogmy do legislatívy (potraty, gender, LGBT).
⸻
5. „Keď Cigániková hovorí o fanatikoch alebo Bojničan porovnáva konzervatívcov s Tisom, je to ochlokracia.“
• Nepresnosť: ochlokracia = vláda davu, nie ostrá kritika v blogu. Holzer zneužíva pojem mimo jeho významu.
• Klam: argumentačné prekrúcanie – odborný termín sa používa čisto ako nálepka.
⸻
6. „Liberálni inkvizítori by najradšej zakázali aj Bibliu ako dezinformačnú literatúru.“
• Manipulácia: číry výmysel, nikdy to nikto nenavrhol.
• Klam: slippery slope (šmykľavý svah) – naznačuje, že ak kritizujeme cirkev, ďalším krokom bude zákaz Biblie.
Odporúčame