Sa ťa prednosta profesor Lacko nezľakol?
Všade sú len ľudia.
Keby to zverejnili na SME o niekom inom, bolo by to OK, že?
Ty si evidentne nedával pozor.
Tie triky s tým, kto vytvoril dokument vo Worde a kto ho naposledy upravoval sú známe dávno.
Veď Daňo ako pre blbých ukazuje návod, ako sa to robí.
Samozrejme, ak niekto nepozná základné veci, alebo má iný Word a ináč to vyzerá, tak je "vedle jako jedle", že si vedle?
Jozef Uhrík urobil pre Slovensko od roku 1989 viac, ako hocaký politik.
Mám tu česť sa s ním osobne poznať a robil som na dobrých veciach na základe jeho poverenia.
Dokonca sme boli aj spoločníci-akcionári v jednej a.s., ktorá sa nikdy nerozbehla a mala sa pokúsiť o privatizačnú záchranu martinskej fabriky. Ani neviem, či to ešte existuje, ja som svoje akcie čoskoro predal, neveril som tomu, boli tam aj ľudia, ktorým som nedôveroval.
No veď to skús.
Prvú si urob zajtra. Pozajtra ďalšiu Suku a tak...
Nestačím sa čudovať.
A ako by si si to predstavoval?
Zobrať od Rusov licenciu (isto nie je na predaj a už vôbec nie do krajiny NATO) a začať to mastiť hádam v Detve a v Dubnici. Či v Prakovciach?
Vieš ty naivka, že rozdiel medzi výrobou špičkového lietadla a špičkového auta je galaktický?
Asi netušíš, aké drámy zažívali fabriky a vlády československé ale aj v susedných štátoch, len pri zavádzaní výroby tanku T72 a pri bálikoch zmien vyplývajúcich zo skúseností z bojového nasadenia v Afganistane.
Mal by si si nechať tú story vyrozprávať, čo sa dialo.
V mnohých krajinách zostali pohľadávky z vývozu špeciálu, ktoré sa pred rozdelením republiky delili v pomere 2:1.
Česi sa tým behali a trebárs zo Sýrie si v roku 1992 svoj podiel zo starých dlžôb vytiahli.
Napomínali sme slovenskú vládu, nech za tým ide, ale nebola politická vôla, každý sa bál mať čosi so Sýriou. Keď sa republika, Sýria povedala, že u žiadnej Slovenskej republiky záväzok nemá. Že mala u Československa.
Dosť nepodložená predstava. Vieš, čo bude zajtra?
Nevieš.
A vieš čo bude o 40 rokov.
Držím ti palce, nech ti tá naivita vydrží.
Ty tu vypisuje hrdinské balady o histórii Dubnice.
Ale nekompletne.
Tak som ťa doplnil miláčik.
Nože ma pouč.
Čím Havel zlikvidoval slovenské zbrojárstvo?
Boli hádam Slováci po roku 1990 takí idioti, že by prestali vyrábať a predávať, čo ich dovtedy živilo?
Havel nemal ani jediný nástroj, žiadnu právomoc, niečo zastavovať.
Nemá ju český ani slovenský prezident ani dnes.
Ony sa tie právomoci prezidentov akosi zásadne nezmenili.
Myslíš, že trebárs Kiska by mohol zakázať výrobu trebárs v USteel, či vo VW Bratislava?
Ani Havel nemohol nič zakazovať Slovensku. Ani sa o to nepokúšal.
Prosto padol trh, rozpadla sa Varšavská zmluva, zelené krámy vyrábané na Slovensku v sovietskej licencii, chceli len režimy v Afrike a v juhovýchodnej Ázii (Barma) na zabíjanie vlastných občanov. A ku všetkému na sekeru.
Na jeesň som počul na TA3 debatu na túto tému a počul som tam údaj, ktorému som nechcel veriť a opakovane som si to púšťala a aj písal tomu, čo to hovoril.
Bolo povedané, že na Slovensku, kde je rozhodujúci automobilový priemysel, sa učí v profesii kuchár-čašník 30 tisíc mladých a v profesii zámočník (učňovský odbor, nie žiadna pofidérnosť aj keď s maturitou) tiež 30. Ale nie tisíc, ale kusov.
Dá sa to vyhľadať isto aj v štatistike.
To asi nie, ale prežíva to boom...
Pohľad na súčasný Detroit je dosť hrozný.
V SME uverejnili dva zaujímavé články...slabšie nátury by to ani nemali pozerať.
Zabudol si na slávnu etapu v živote "Dubnice".
Na základe zmlúv s hitlerovským Nemeckom patrila Dubnica nad Váhom do tzv. ochranného pásma. Závod sa stal majetkom Hermann-Göring-Werke. v roku 1939 prevzala výrobu nemecká armáda, ktorá zaviedla polovojenský režim. V roku 1943 zriadili závodnú väznicu, v novembri 1944 obesili pred nastúpeným osadenstvom závodu robotníka J. Pätoprstého pre poškodenie meracieho prístroja.
Turčianske strojárne vyrobili v roku 1989 tovar v objeme cca 9 miliárd Sk.
Z toho cca 60% tvorila výroba vojenskej techniky (tanky a motory pre vojenskú techniku), zvyšok bola výroba civilná (trebárs traktory Zetor UR II, lesná technika, motory, banské lokomotívy).
Ale zisku generovala vojenská výroba až 92%!
Civil len biednych 8%...
To som nepoznal, ale v tom, čo si sem dal, je len ukážka, 20 strán.
Bude teraz problém, udržať personálne strojárinu zameranú na automobilový priemysel.
Fantazírujete, ako keby ste spadli z Mesiaca.
Jožo Uhrík to pochopil a preto sem ťahal VW a chvála bohu sa to podarilo.
Väčšina z vás asi nepozná svetový, ba ani európsky a ani ruský vojenský priemysel.
Česi mali tiež kadeaké chtíče a to mali aj letecké fabriky na cvičné lietadlá. Ani tam to akosi nefunguje. Funguje ako tak výroba ručných zbraní, ale v tom majú dlhú tradíciu.
No, v roku 1990 ani nasledujúcich, nič lukratívne slovenská strojárina vojenská nevedela vyrobiť a tobôž nie predať.
Tí fabriky sa na nič iné príliš nehodili, ľudia mali nepekné zvyky z výroby špeciálu. Keď išiel VW vyrábať komponenty do Martina, nezobral tie obrovské haly v ZTS (Turčianske strojárne), ale postavil si za Martinom novú fabričku.
Kde sa vo vás berú tie hlúposti, aké to bolo lukratívne?
veď nič už nebolo.
Len licenčná výroba ruských zbraní (trebárs v Považskej sa robili raketomety Grad), ktoré nik nechcel, lebo ich bolo ako hnoja a armády bývalej Varšavskej zmluvy ich likcvidovali.
Tak mi teraz povedz Pepe, čo malo Slovensko vyvážať a kam.
To som zvedavý, chech.
Čo tak sofistikované zbrane XXX generácie, že,
Len asi mnohí netušíte, čo stojí vývoj a aká je konkurencia.
Martinčania sa pokúšali trebárs Aligátorom vniknúť na trh, ktorý bol presýtený.
V konečnom dôsledku vyrobených pár kusov a vyholené peniaze.
Veď ona tá "konverzia aj prebehla.
Trebárs martinská fabrika od roku 1990 do roku 2000 prežrala na konverziu 10 miliárd korún, vymenilo sa hádam 5 vedení firmy a výsledok je ten, že okrem výroby motorov Lombardini, ktorá je teraz v problémoch vďaka sankciám proti Rusku, je tam možno 30-40 malých firiem.
Žiadna konverzia sa neurobila, len sa minuli peniaze.
Ale vlády vedeli, prečo postupný zánik financujú. Nik nechcel,aby boli v mestách, kde boli fabriky s tisíckami zamestnancov, voľajaké vzbury.
Tak to máš sakramentsky krátku pamäť, navyše evidentne šmrncnutú nacionalizmom.
Aj chemik-povrchár Móric všetko vedel najlepšie.
Odišiel z Martina do Bratislavy a do Martina sa vrátil ako riaditeľ obchodu s ovocím a zeleninou.
Ale hneď vedel, ako čo vykladať, checheche.
Ja som sa zúčastnil od polovice roku 1990 všetkých dôležitejších jednaní. A bol som pri podpísaní posledných kontraktov na vývoz vežových tankov (s kanónom). Potom už išli voľajaké ženijné do Indie.
Snaha predať maximum, ale nie vyvážať na borg, ako to robili komunisti, bola maximálna.
Neboli zákazníci, ktorí by to chceli a mali peniaze a nechceli s tým zabíjať vlastných občanov.
Aj Rusi svoju techniku ponúkali všade a za menej, ako sme boli schopní my.
ň
Zaujímavé, koľkí Slováci si myslia, že Slovensko bolo voľajakým pupkom zbrojárskeho sveta.
Trebárs fabrika v Nižnom Tagiľe na Urale, bola schopná vyrobiť až 7000 tankov T72 za rok.
Odporúčame